Ekonomický svet má novú hviezdu. Joseph A. Schumpeter, rodák z Rakúska, je mŕtvy už 50 rokov. Žil v tieni Johna Maynarda Keynesa. Slávne sa pomýlil predpoveďou, že kapitalizmus sa stane obeťou vlastného úspechu. Dnes je vplyvnejší viac ako kedykoľvek predtým – pretože vysoko rastová, veľmi riziková Nová Ekonomia (New Economy) je presne to, čo chcel.

Schumpeterovi sa pripisuje autorstvo frázy „kreatívna deštrukcia“ (creative destruction). Je to proces pri ktorom nové produkty a nové produkčné metódy zmenia staré na zastaralé. Predseda Federal Reserve (Federal Reserve Chairman) Alan Greenspan používa tento výraz často. Takisto aj tajomník americkej štátnej pokladnice (Tresury secretary) Lawrence Summers, ktorý na svojom vlaňajšom prejave porovnával Schumpeterovu dynamickú víziu s rovnováhou neviditeľnej ruky Adama Smitha. Summers povedal: Ak agrokultúrne a priemyslové ekonomie boli Smithovské, tak nová ekonomia je Schumpeterovská, citoval tajomníka americkž časopis Business Week. Medzinárodná Schumpeterova spoločnosť, založená v 1986, má členov v 33 krajinách. Fleet-Boston financial Corp. dokonca vybudovali „Zoznam kreatívnej deštrukcie“ (cretive destruction index) na zaradenie národov vzhľadom na ich afinitu.

Medzi účastníkmi voľného trhu je Schumpeter taký populárny nielen preto, že kreatívnu deštrukciu zaradil a opísal, ale najmä, že ju považoval za zdroj ľudského pokroku. Správne umiestnil technologickú zmenu do jadra ekonomiky. Jednou z jeho chýb bolo, že občas zachádzal príliš ďaleko, keď príležitostne zanechal niektoré teórie nedokončené niekedy aj nekompletné. Zanechal dedičstvo, nad ktorým sa odborníci hádajú dodnes.

Skvelý Schumpeter nemal skvelý začiatok. Narodil sa v rozpadávajúcom sa Rakúsko – Uhorsku v roku 1883 a vyštudoval právo, nie ekonómiu. Keď mal 30 rokov hovorieval, že sa snaží stať: „Najlepším európskym milovníkom krásnych žien, najlepším európskym jazdcom – a možno aj najlepším svetovým ekonómom.“ (Neskôr tvrdil, že sa mu podarilo dosiahnuť dve z týchto troch mét, ale neupresnil ktoré dve.) Schumpeter bol Rakúskym ministrom financií počas ničivej hyperinflácie na začiatku 20. rokov 20. storočia, potom sa stal prezidentom Viedenskej banky ktorá skrachovala. Usmialo sa naňho šťastie, keď dostal učiteľský post v Bonne a neskôr na Harvardskej univerzite, kde učil od roku 1932 do smrti v 1950.

Schumpeter zistil, že rast prichádza s „používaním nových postupov,“ ako povedal Leonard I. Nakamura, ekonomický poradca z Federal Reserve Bank of Philadelphia. Vo svojej najznámejšej práci, Kapitalizmus, socializmus a demokracia, ktorú napísal v roku 1942, Schumpeter hovorí, že technologická zmena „neustále zrevolučnuje ekonomickú štruktúru z vnútra.“

Schumpeter dokazoval, že krátkodobé vzostupy sa objavujú, keď sa podnikatelia zoskupujú v „kŕdľoch“ okolo nových príležitostí. Tiež videl dlhšie vzostupy poznačené dôležitými zoskupeniami nových technológií a priemyslu. Jeho kniha z roku 1939, Obchodné cykly, študovala nárazy (jolts) spôsobené parnou energiou, elektrifikáciou a vzostupom automobilizmu. Do tohto modelu až neuveriteľne presne zapadá internet.

Úsilím presvedčiť o transformačnej energii technológie sa Schumpeter stal ekonómom Novej ekonómie (The New Economy). In memoriam, ale predsa.

(Pri príprave materiálu boli použité texty, ktoré publikoval americký týždenník Business Week)