Sociálnodemokratický kancelár si pred niekoľkými rokmi poriadne popálil prsty. Nachádzajúc sa v optimistickom opojení z úspechov nemeckej novej ekonomiky a z hospodárskeho boomu na celom svete (najmä však v USA), v slabej chvíľke neprozreteľne povedal, že do konca legislatívneho obdobia sa medzi Rostockom a Mníchovom zníži nezamestnanosť na 3,5 milióna práceschopných obyvateľov. Ak k tomu prirátame silácke reči zo začiatku Schröderovho obdobia, že alfou a omegou je boj proti nezamestnanosti, je zrejmé, že kancelár je politickým hráčom prvej triedy, že sa nevzpiera hrať – v prípade potreby – vabank.

Čarovný prútik

Nemecké parlamentné voľby budú 22. septembra. Počet ľudí bez práce prekročil medzičasom magickú hranicu štyri milióny. Približne každý desiaty práceschopný Nemec je bez roboty, na území bývalej NDR sa miera nezamestnanosti blíži k 20-percentnej hranici. Kresťanská a liberálna opozícia je vo svojom živle a v každej druhej vete pripomína svalnaté Schröderove vyhlásenia. Kancelársky vyzývateľ za CDU a CSU Edmund Stoiber naznačuje, že je ministerským predsedom Bavorska, jednej z najdynamickejších a najmodernejších spolkových krajín.

Znalci sociálnodemokratickej politickej scény podčiarkujú, že Gerhard Schröder je najlepší vtedy, keď je v defenzíve, keď ho politický protivník tlačí k múru. Posledný vývoj to jasne potvrdzuje. Na jar sa prevalila gigantická aféra s falšovaním výkazov o efektivite sprostredkovanej práce na pracovných úradoch. Vládna ľavicová koalícia SPD a Zelených sa rozhodla odvolať šéfa Spolkového pracovného úradu a na upokojenie verejnosti zriadila vládnu komisiu na reformu pracovného trhu v čele s Petrom Hartzom, členom Predstavenstva automobilky Volkswagen, členom SPD a osobným priateľom kancelára G. Schrödera.

Postupne sa z komisie stal čarovný prútik, ktorého švihnutím sa zníži nezamestnanosť o polovicu, ako vyhlásil P. Hartz počas verejnej prezentácie reformných návrhov. SPD sa ako jeden muž postavila za Hartzove reformy pracovného trhu, ktoré mnoho rokov odmietala ako pravicové protisociálne mámenie dôverčivých voličov, napríklad za sprísnenie podmienok poskytovania pomoci v nezamestnanosti či za uvoľnenie štátnych oprát, zvierajúcich pracovné zmluvy na ohraničené časové obdobie. Z reformnej núdze sa stala hartzovská cnosť.

Marketingový ťah

A kancelár G. Schröder? Ten sa teší z geniálneho predvolebného marketingového ťahu. Politická diskusia sa zrazu nekrúti okolo jeho nesplnených sľubov, ale ťažisko sa presunulo na jednotlivé návrhy Hartzovej komisie. Medový motúz zníženia nezamestnanosti o polovicu neťahá, pravda, občanom-voličom popod fúzy kancelár, ale nezávislý odborník s manažérskym imidžom.

Návod pre kandidátov na machiavellistických politikov: Ak nedodržia slovo, musia ísť do nemilosrdnej ofenzívy. Musia staviť všetko na jednu kartu, sľúbiť ešte viac – nie však vlastnými ústami, ale prostredníctvom všeobecne uznávaného, charizmatického experta zo súkromného sektora. V prípade neúspechu môžu bez ostychu zvaliť vinu na neho, ak sa odvážne predpovede stanú skutočnosťou, potom sa začnú tarzanovsky biť do pŕs a poukazovať na to, kto to vlastne všetko zariadil.