„Ahoj! Som členom vlády a chcem vám pomôcť,“ tak akosi znie najstrašnejšia anglická veta, hovorieval bývalý americký prezident Ronald Reagan. Bonmot je to len na prvý pohľad. Ministri zriedka odolajú pokušeniu premenovať vlastnú prácu na pomoc všetkým neministrom. Nečlenovia vlády majú potom len dve možnosti: prijať úlohu stáda, ktoré nevie ani len pomenovať vlastné túžby, nieto ich ešte naplniť. Alebo sa môžu pokúsiť dostať ministrov do správnych medzí a nedovoliť im „obetovať sa pre blaho nehodných.“

Vláda, ktorá podnikne kroky na obmedzenie vlastnej dôležitosti nekoná sebevražedne, hoci to tak vyzerá. Môže to robiť niekoľkými spôsobmi, ale len jeden je naozaj účinný. Nič nepristrihne krídla ministerských ambícií tak dobre ako peniaze. Čím menej majú, tým menej rozhadzujú. Čím menej míňajú, tým sa zvyšuje šanca, že zaplatia len veci, ktoré očania naozaj potrebujú.

V slovenskej vláde je teraz niekoľko typov politikov. Prevládajú manažéri a sociálni inžinieri. Aj vo vnútri týchto skupín sú rozdiely. Niektorí manažéri používajú manažérske praktiky, aby firma – štát fungoval. Niektorí sa naozaj pomýlili a považujú ministerstvo za veľkú s.r.o. , zjavne väčšiu, ako sú schopní zvládnuť. Aj sociálni inžinieri používajú manažérske postupy často bez toho, aby im rozumeli. Občianstvo je ohrozené, ak sa popri tom ešte aj snažia zmeniť svet.

Občas sa členom vlády stane, že sú dať spoločnosti dobro. Ak to nejde inak, tak aj násilu. Ľudia zvyčajne nepríjmajú ani len verbálne napínanie svalov, čo je dôvod na sebaľútosť. „Naozaj neviem, čo tí ľudia chcú,“ povedia ministri, keď sú frustrovaní z toho, že sa v niektorých očiach nepremenili na obdivované celebrity. V situácii nenachádzajú dôvod na pokoru, zvyšuje sa len agresivita. Neobdivovatelia sú nepriatelia.

Schopnosť vlády riadiť spoločnosť je minimálna a zmenšuje sa každým pokusom zmeniť to. Riadenie a spravovanie sú veľmi rozdielne činnosti.

Spravovaný štát nemíňa peniaze, ktoré nemá. Riadená spoločnosť nerobí nič iné. Sloveská vláda už urobila niekoľko krokov k tomu, aby bola správkyňou, nie riaditeľkou. Pokušenie je však občas silnejšie. Ak sa ukáže, že verejných financií je tocha viac ako sa čakalo, vláda nezaváha. Zaplatí aj to, čo predtým nechcela a zabudne na to, čo naozaj treba. Rozdiel medzi správou a riadením sa však nedá predstierať dlho.