Schodok verejnej správy dosiahol k ultimu júna 18,4 mld. Sk, čo predstavuje 36,8-percentné plnenie upraveného rozpočtu. V pomere k polročnému hrubému domácemu produktu (HDP) vo výške 517,6 mld. Sk to predstavuje 3,6 %, pričom schodok verejných financií bez výdavkov na reštrukturalizáciu bánk dosiahol 1,7 % HDP. Ako sa uvádza v správe, ktorú vypracovalo Ministerstvo financií SR (MF), pod tento priaznivý výsledok sa podpísali prebytky v štátnych fondoch, obciach, Národnom úrade práce (NÚP), zdravotných poisťovniach a Slovenskom pozemkovom fonde (SPF).

Hlavným nositeľom schodku verejnej správy bol schodok štátneho rozpočtu vo výške 24,7 mld. Sk, keď plnenie upraveného štátneho rozpočtu dosiahlo 51,1 % plánovaného ročného deficitu. Schodok zahŕňa aj výdavky na reštrukturalizáciu bánk v objeme 9,5 mld. Sk. Bez nich dosiahol schodok štátneho rozpočtu 15,1 mld. Sk, čo predstavuje 39,8-percentné plnenie schváleného rozpočtového schodku.

Podľa schváleného verejného rozpočtu by mali celkové príjmy v tomto roku dosiahnuť 533,8 mld. Sk a podľa upraveného rozpočtu 588,8 mld. Sk. Do konca júna dosiahli príjmy verejnej správy 213,4 mld. Sk, čo predstavuje 40-percentné plnenie schváleného rozpočtu a 36,2 % upraveného rozpočtu. Konsolidované príjmy verejnej správy dosiahli podľa rezortu financií 197,6 mld. Sk.

Významný rozdiel v príjmoch medzi upraveným a zákonom schváleným rozpočtom vo výške 55 mld. Sk spôsobuje najmä rozpočet Fondu národného majetku SR (FNM) a rozpočet obcí. Fond totiž prehodnotil očakávané príjmy vzhľadom na rozhodnutie o zaplatení celej kúpnej ceny za privatizovaný Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ešte v roku 2002. Príjmy FNM boli v prvom polroku naplnené len na 6,9 %. S výnimkou štátnych fondov, SPF a obcí plnili všetky ostatné objemovo rozhodujúce zložky verejnej správy svoje celoročné príjmy pod úrovňou 50 %.

Nedaňové príjmy sa do júna plnili len na 43,6 %, pričom zaostávanie v plnení sa týkalo hlavne štátneho rozpočtu. Daňové príjmy štátneho rozpočtu a obcí a príjmy z poistného, plateného Sociálnej poisťovni, NÚP a zdravotným poisťovniam dosiahli plnenie na úrovni 49,7 %. Vysoké 90,4-percentné plnenie dosiahli granty a transfery. Išlo o prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu na realizáciu programov rozvoja bývania v Štátnom fonde rozvoja bývania a na podporu aktívnej politiky zamestnanosti a garančného fondu v NÚP.

Celkové výdavky verejného rozpočtu, vrátane výdavkov na reštrukturalizáciu bánk, mali podľa schváleného verejného rozpočtu dosiahnuť 586,1 mld. Sk a podľa upraveného až 643,8 mld. Sk. Bez výdavkov na reštrukturalizáciu bánk sa rozpočtovalo 570,6 mld. Sk výdavkov. Ku koncu júna dosiahli celkové výdavky 231,8 mld. Sk, čo predstavuje 36-percentné plnenie upraveného a 39,5-percentné plnenie schváleného rozpočtu. Konsolidované výdavky dosiahli v prvom polroku 2002 hodnotu 215 mld. Sk.

Významný 57,7-miliardový rozdiel medzi upraveným a schváleným rozpočtom spôsobil FNM, ktorý plnil upravený rozpočet výdavkov len na 6,4 %. Okrem štátnych fondov žiadna iná zložka verejnej správy neprekročila v čerpaní rozpočtovaných výdavkov 50-percentnú úroveň.

Bežné výdavky, ktoré sú dominantnou skupinou výdavkov verejnej správy, dosiahli 204,2 mld. Sk, čo predstavuje plnenie upraveného rozpočtu na 41,9 %. Výsledok však do určitej miery skresľujú rozpočtované bežné výdavky FNM, najmä výdavky na reformu dôchodkového systému vo výške 66,3 mld. Sk, ktorá sa realizuje až v druhom polroku.

Kapitálové výdavky dosiahli v prvom polroku 22,4 mld. Sk, čo predstavuje 16,5 % plnenia upraveného rozpočtu. Po zohľadnení kapitálových výdavkov FNM je plnenie 31,6-percentné Nízke čerpanie kapitálových výdavkov sa prejavilo vo všetkých zložkách verejnej správy. Použili sa na obstaranie kapitálových aktív za 9,8 mld. Sk, ktoré sa realizovali takmer celé cez štátny rozpočet a rozpočty obcí. Zostávajúca časť 12,5 mld. Sk sa použila ako kapitálové transfery, z ktorých neziskové organizácie financovali svoju investičnú výstavbu vo výške 2,4 mld. Sk. Z prostriedkov FNM sa použilo 5,5 mld. Sk na splatenie štátneho dlhu, 2,1 mld. Sk na uhradenie záväzkov Železníc SR voči poisťovniam a na realizáciu štátnej záruky za bankové úvery. Zostávajúca časť 2,5 mld. Sk. sa použila ako dotácia obciam a nefinančným organizáciám, najmä v rezorte poľnohospodárstva a dopravy. Úsporu vo výdavkoch verejných financií môže priniesť podľa MF len zníženie výdavkov na výstavbu diaľnic vo výške 1 mld. Sk.