Sankcie voči Slovensku za rozhodnutie nepodporiť pôžičku pre Grécko by boli podľa veľvyslanca Slovenskej republiky pri Európskej únii Ivana Korčoka absurdné. „Považoval by som za absurdné, keby sme za toto mali byť trestaní, lebo tu by sme zamieňali páchateľa so sudcom,“ povedal v rámci piatkového fóra Nemecko-slovenský hospodársky rozhovor. Ako dodal, je absurdné hovoriť o nezodpovednom konaní Slovenskej republiky, keď Grécko pomaly položilo na kolená nezodpovednou politikou celú menovú úniu. „Toto je argumentácia postavená z nôh na hlavu,“ doplnil.

Šéf slovenského parlamentu Richard Sulík na rovnakom fóre zopakoval, že Slovensko v prípade gréckej pôžičky žiadne pravidlá neporušilo. Poukázal skôr na to, že konanie únie a jej inštitúcií v prípade Grécka a tiež konanie samotného Grécka naopak priniesli viacero zásadných porušení pravidiel. Či už ide o Lisabonskú zmluvu, podľa ktorej si má každá krajina za svoje dlhy ručiť sama, alebo pravidlá Európskej centrálnej banky, ktorá v rozpore s nimi nakupovala dlhopisy zadlženého Grécka. Základom však podľa neho je absolútne nerešpektovanie Paktu rastu a stability zo strany samotnej krajiny, ktorá nikdy neplnila kritériá na vstup do eurozóny.

Médiá v utorok informovali, že Slovensko kvôli svojmu rozhodnutiu nepodieľať sa na záchrannom balíku pre dlhom zaťažené Grécko čelí v Európskej únii rastúcej kritike a izolácii. Tvrdiť to mali viacerí európski diplomati. Niekoľko predstaviteľov európskych štruktúr sa totiž počas stretnutia ministrov financií v Bruseli malo súkromne vyjadriť, že Slovensko by mohlo byť kritizované niektorými z 26 ostatných členských krajín únie, pretože rozhodnutie krajiny pravdepodobne skomplikuje rokovania o únijnom rozpočte. Bohaté krajiny, čistí prispievatelia do rozpočtu, môžu byť totiž menej ochotné financovať pomoc pre chudobnejšie krajiny.