Vláda SR konštatovala, že novembrová víchrica valiaca sa od Kysúc cez Liptov k tatranským končiarom v nárazoch až 200 kilometrovou rýchlosťou narobila priamu škodu za 8,7 miliardy korún. List Mikuláša Dzurindu spolu s oficiálnou žiadosťou o finančné prostriedky z Fondu solidarity EÚ na odstránenie následkov prírodnej katastrofy vo Vysokých Tatrách už odovzdali predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi. Prvé odhady signalizujú, že v Bruseli by nám mohli podpísať šek zhruba na pol miliardy korún.

Predstavitelia ZMOS-u na sklonku januára mohli priamo na pôde Európskeho parlamentu presvedčiť, že euroslovník sa nemení. V súvislosti s jasnými finančnými tokmi zo štrukturálnych fondov hovoria o tzv. veľkom projekte podpory rozvoja cestovného ruchu v pohorí a podhorí Vysokých Tatier na roky 2007 až 2013.

Mal by tiež potvrdiť konštatovanie Svetovej banky, že Slovensko patrí do TOP 20 krajín sveta, kde sa oplatí podnikať- vrátane cestovného ruchu. „Čakajú od nás projekt postavený na partnerskom princípe, ktorý bude riešiť toto územie ako rozvojový plán. Myslím si, že sa nám podarilo vytvoriť dobrú pozíciu na presadzovanie našich záujmov,“ povedal predseda ZMOS-u Michal Sýkora a priblížil, že sa hľadá najlepšie riešenie a postup. Bez ohľadu na to, či to bude dielo vládnej komisie alebo plán, na ktorom v tatranskom a podtatranskom regióne začali pracovať pred vyše rokom. Podstatný je výsledok a partnerský prístup štátu, regiónu, podnikateľskej sféry, ochranárov.

Rozhodujúca je infraštruktúra

Spoločnosť Incheba deklarovala spolupatričnosť hlavného mesta Bratislavy s Vysokými Tatrami najlepším spôsobom: umožnila na januárovom 11. medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakia Tour 2005 bezplatne prezentovať Vysoké Tatry. M. Sýkora sa nevyhol ani olympijskej téme: “ Vždy sme vnímali päť kruhov nad Tatrami na prospech tohto regiónu. S cieľom, aby sme oživili podujatia, ktorými boli Tatry známe. Podobné úvahy však nesmú stáť na stračích nôžkach. Preto ako veľký projekt nateraz vnímame dobudovanie infraštruktúry, rekonštrukciu letiska, urýchlené dokončenie diaľnice a pod. To sú momentálne projekty, ktoré cestovný ruch v Tatrách potrebuje ako soľ.“

Za kľúčové považuje, že za spoločným stolom s ochranármi dali na papier to, čo Tatry potrebujú. „Pôjdeme najmä smerom k vyššej kvalite služieb,“ dodal.

Až potom môžem Slovensko pustiť uzdu olympijskej fantázii. Predstavitelia SOV sa mohli v Spojených štátoch či v Kanade utvrdiť v názore, že v poludníkovom i rovnobežkovom smere sa spoľahlivo vznáša päť globálnych hráčov, ktorí v hociktorom kúte sveta postavia olympiádu doslova na kľúč. No infraštruktúra je základnou domácou úlohou pre uchádzajúcu sa krajinu. A to je obrovský biznis. Doterajší vývoj naznačuje, že s legislatívnymi úvahami ministra hospodárstva Pavla Ruska a ním navrhovanými krokmi v exekutíve hustota hniezdočiek oných „Jastrabov & Tetrovov“ rýchlo rastie.

Vietor do plachát novej legislatíve

Pripomeňme. Kalamita poškodila lesné porasty na ochranných obvodoch Podbanské, Štrbské pleso, Vyšné Hágy, Dolný Smokovec, Tatranská Lomnica a Kežmarské Žľaby. Celkový odhadovaný objem kalamitnej drevnej hmoty je cca 2 059 tis m3. Veľmi dôležité, z hľadiska ďalšieho postupu spracovania kalamity a rešpektovania zachovania ochrany prírody, je vyšpecifikovanie pomeru objemu kalamity v 3. stupni (cca 70 % z celkového objemu) a 5. stupni cca 30 % z celkového objemu) ochrany prírody. Kalamita tiež spôsobila, že sa v Tatrách rozbehla dlhšia diskusia o novej podobe územného plánu. „Veríme, že štát urobí, čo sľúbil a upraví niektoré zákony, ktoré bránia rozvoju cestovného ruchu, najmä rozdelenie územia do ochranných zón. Namiesto piatich pásiem ochrany by mali byť len tri,“ naznačil vývoj viceprimátor mesta Vysoké Tatry Igor Pľučinský. Po generálke volá i zákon o ochrane prírody a zákon o majetku štátu. Nový územný plán by mali schváliť do konca roka 2005. Potom bude čierne na bielom, čo sa bude strážiť a chrániť, a čo sa bude rozvíjať.

V tejto súvislosti predseda ZMOS Michal Sýkora zdôvodnil doterajšie rokovania s ministerstvom životného prostredia a s ochranármi nasledovne: „Všetko, čo chceme v Tatrách urobiť, musíme premietnuť do územných plánov. S ochranami prírody sme sa dohodli na väčšine požiadaviek, ktoré mesto Vysoké Tatry uplatnilo na rokovaniach na úrovni ministra životného prostredia SR. Náš zámer je dobudovať existujúce strediská cestovného ruchu z hľadiska kvality a rozšírenia služieb so zapojením obcí v podtatranskom regióne. Dostali sme súhlas, že ich možno premietnuť do zmeny územného plánu, a tak existujúce zariadenia by mali dostať zelenú „.

Zníženie ochrany

Medzirezortná komisia zložená zo zástupcov viacerých rezortov vrátane ministerstva životného prostredia , ochranárskych organizácií a vyšších územných celkov sa pod vedením MH SR dohodla na siedmich opatreniach. Prehodnotia sa počty a súčasné hranice všetkých národných parkov (NP) a chránených krajinných oblastí (CHKO) na Slovensku. Prísne chránené by mali zostať iba skutočne významné územia. V ostatných urbanizovaných územiach by malo dôjsť k zníženiu stupňa ochrany. „Budeme hľadať cesty, aby sa urbanizované územia dostali do takého stupňa ochrany, ktorý bude umožňovať ďalší rozvoj,“ povedal minister hospodárstva Pavol Rusko.

Podľa jedného z opatrení by sa do území so 4. a 5. stupňom ochrany prírody v NP a CHKO mali začleniť iba urbanizáciou nedotknuté priestory. Navrhované prehodnotenie počtu chránených území sa podľa P. Ruska národných parkov príliš netýka. Vzťahuje sa predovšetkým na CHKO. Minister pripomenul, že cestovný ruch by sa mal sústrediť prevažne do už urbanizovaných oblastí, ktoré sú mimo najvyšších stupňov ochrany. „Chceme umožniť rozvoj tomu, čo už je pokryté nejakou ľudskou aktivitou, či už je to horská chata, hotel alebo zjazdovka,“ zdôvodnil zámer Rusko. Vyslovil predpoklad, že „ak ide o už urbanizované územia, takmer vo všetkých prípadoch bude znížený stupeň ochrany.“ Súčasťou návrhu systémových opatrení je aj vyčlenenie intravilánov obcí do takého stupňa ochrany prírody, aby v nich bolo možné rozvíjať aktivity cestovného ruchu. Podľa P. Ruska je tiež potrebné zmeniť legislatívu, ktorá sa týka správy majetku štátu a na ňu nadväzujúce právne predpisy. „Ak má mesto alebo obec v správe majetok, podľa súčasnej legislatívy ho nemôže posunúť ďalej. Nevidíme však na tom nič zlé, ak je takýto presun podmienený súhlasom ministerstva financií“ .

Prvá pomoc Tatrám

Primátor mesta Spišská Belá a predseda Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí Štefan Bieľak nie je proti zonácii. „Legislatívu treba zosúladiť, aby nedochádzalo k javu, že na jednej strane nám jeden zákon niečo prikazuje, no ďalší nám zväzuje ruky pri praktickom naplnení nariadenia. Nie sme proti ochrane prírody. Voláme však po konsenze, pretože cestovný ruch je určitou formou odvetvia priemyslu. „

Predstaviteľ environmentálnych organizácií Ján Roháč k prehodnoteniu počtu a hraníc chránených oblastí uviedol, že to nie je ani tak úloha ministerstva hospodárstva, ale rezortu životného prostredia, ktoré pripravuje koncepciu ochrany prírody.

Riaditeľ odboru cestovného ruchu Ministerstva hospodárstva SR Ing. Gabriel Kuliffay doplnil, že „rozvoj cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách vidíme vo vzájomnej symbióze verejného a súkromného sektora, s podnikateľmi. Mestá a obce majú po fiškálnej decentralizácii nástroje, aby vytvorili priestor na rozvoj cestovného ruchu.“ Pripravovaný materiál sa spracuje pre vládu SR a zároveň ho ekonomickí ministri zahrnú do stratégie rozvoja cestovného ruchu na Slovensku. Zo stratégie by ďalej mala vychádzať koncepcia rozvoja cestovného ruchu v SR. Rezort hospodárstva potom bude rýchlo pripravovať aj zákon o cestovnom ruchu.

Podľa zástupcov Vysokých Tatier sa často diskutuje o Tatrách, akoby sa tam mali začať stavať desiatky hotelov či penziónov. „To nie je pravda. Nové aktivity podnikateľov, ktorí sa zatiaľ ozvali, smerujú len do infraštruktúry – vleky, bežecké trate, cyklochodníky či obnova rozpadnutých budov na zariadenia pre turistov,“ oponuje I. Pľučinský. Primátor mesta Spišská Belá a predseda Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí Štefan Bieľak zastáva názor, že treba zachovať zlatú strednú cestu. „Rešpektujeme v plnom rozsahu ochranu prírody a krajiny, na strane druhej nemožno Tatry zakonzervovať. V tomto zmysle chceme pôsobiť aj voči vládnemu výboru. Ešte pred 19. novembrom sme začali pripravovať tzv. plán rozvoja cestovného ruchu V. Tatier a ten by sme tiež chceli využiť ako iniciatívny návrh do vládneho výboru“.

Hovorí sa, že v Tatrách zdochol pes. Tatranci chcú dokázať, že to nie je pravda. Ani po 19.novembri, ktorý poriadne zalomcoval Tatrami. Nezničil tam ale život, ani cestovný ruch. Postupne sa každodenný kolobeh znovu obnovuje. Najvzácnejšou pomocou, ktorú skutočne najviac potrebujeme, je aby ľudia prišli do Tatier. Ak navštívime perlu hôr, na ktorú je každý Slovák právom hrdý, poskytneme jej doslova prvú pomoc, ktorá býva v kritických momentoch rozhodujúca. Platí to aj pre pacienta s menom Vysoké Tatry.