Samotná konštrukcia bývalého režimu bola nesprávna a utopická

 

O zhodnotenie udalostí spred osemnástich rokov sme požiadali Ruslana Grinberga, riaditeľa Ekonomického ústavu Ruskej akadémie vied a dlhoročného spolupracovníka M. Gorbačova

 

Ako hodnotíte pán železnej opony v novembri 1989?

 

Bolo to historická udalosť. Prakticky vďaka zásluhe jedného človeka ľudia v strednej a východnej Európe získali slobodu. Veľa ľudí nebolo spokojných s životom. Jeden môj známy z niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky opisuje reálny socializmus slovami : „verili sme v zajtrajšok, ale nepáčil sa nám“… Udalosti v tomto roku viedli ku koncu studenej vojny a oslobodili tretinu ľudstva od diktatúry totalitných režimov.

 

Čo bolo hlavnou príčinou pádu socialistického systému?

 

Samotná konštrukcia režimu bola nesprávna, utopická a neschopná života, že  ho museli vždy udržiavať pri živote. Existovalo veľa pokusov vytvoriť socializmus s ľudskou tvárou, socialistické trhové hospodárstvo. Neúspech tohto systému bolo však naprogramovaný v jeho vnútri. Bol to sovietsky komunizmus, ktorý bol nanútený iným krajinám strednej a východnej Európy. Nechcem však poprieť veľa pozitívnych vecí, ktoré sa urobili.

 

Čo sa v zmenách po roku 1989 dalo urobiť inak?

 

Inak sa dalo urobiť všeličo. Michail Gorbačov bol v týchto rokoch najpredvídavejší a najrozumnejší. Tvrdil, že systém treba meniť postupne tak, aby sa zachovalo to čo bolo v ňom dobré, ako napríklad systém sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, či školstva. Dalo sa to robiť aj tak. Sloboda má však takú vlastnosť, že ak ju máš môžeš si hovoriť čo chceš, vyzývať na čo chceš. K moci sa však pokúsili dostať ľudia, ktorí negovali všetkých a všetko.  Všetci sme boli veľmi naivní. Väčšina obyvateľstva si vtedy myslela, že klobása vyrastá priamo zo slobody. Bolo to veľmi naivné. Preto sa systém veľmi rýchlo rozpadol. Potom sa ukázalo, že klobása zo slobody nevyrastá…