Prvý vážnejší spor týkajúci sa Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) nie je o presune kompetencií alebo nezhodách medzi voličmi a novými „krajovými“ poslancami. Je o tom, čo relatívne najmenej zaujíma voliča – v ktorej budove a v ako vybavených priestoroch budú jeho poslanci a ich pomocníci, čiže úradníci kraja, sedieť.

Vybrali si vari najkrajšiu budovu v Banskej Bystrici. Ide o bývalé ústredie Slovenskej sporiteľne. Na jeho presťahovanie z Bratislavy dal pokyn vtedajší premiér Vladimír Mečiar. To stálo vtedy najväčšiu slovenskú banku „iba“ 30 miliónov korún, uvádzané náklady na veľkolepú rekonštrukciu boli však 165 miliónov korún. Ozvučený výťah, mramorové schodištia, chodby, veľkolepo upravené historické priestory boli vhodné pre sídlo banky – ak by boli v Bratislave.

V Banskej Bystrici zostali po opätovnom presťahovaní ústredia (de facto sa nikdy nepresťahovalo) už takmer dva roky prázdne. Pre všetkých záujemcov sa prenájom takýchto priestorov zdal príliš nehospodárny. Vyššia samospráva má inú predstavu.

Aké sú dôvody

Dôvody, prečo sa vedenie BBSK rozhodlo odísť z objektu krajského úradu a uvažovať o prenájme budovy Slovenskej sporiteľne, vysvetlili v písomnej informácii svojim poslancom takto: “ Kumulované náklady na štvorcový meter, ktoré musel BBSK platiť štátu, boli 1335,30 Sk, tamojšiu kabeláž nebolo možné využiť na pripojenie k internetu, zamestnanci BBSK boli rozptýlení po štyroch poschodiach, v najbližších rokoch si budova krajského úradu vyžiada rozsiahlu rekonštrukciu vrátane zateplenia v rozsahu okolo 120 miliónov korún, zhruba 17 zamestnancov z vtedajších 53 vôbec nemalo prístup k telefónom.“ Vo vyjadrení vedenia BBSK sa dokonca hovorí, „že pre značnú rozptýlenosť zamestnancov a nevhodné, ba až kritické pracovné podmienky nebolo možné plnohodnotne zabezpečiť náročné úlohy spojené s prechodom kompetencií zo štátnej správy na samosprávu“. Podľa vyjadrenia kompetentných pracovníkov ministerstva vnútra to však boli pre samosprávu jedny z najlepších podmienok. Na vysvetlenie – kompetencie postupne získava samosprávny kraj od krajského úradu. Určite neboli až také nevhodné a kritické. To vyplýva aj z reakcie krajského úradu, kde BBSK do začiatku júla tohto roku sídlil. Postupne doplnili ku každej výhrade na zlé pracovné podmienky čísla a fakty o tom, že cena za prenájom bola najnižšia možná, regulovaná štátom. BBSK mal k dispozícii 28 telefónnych liniek pre 53 zamestnancov, resp. v každej kancelárii bola aspoň jedna. Keďže objekt disponuje relatívne novou digitálnou ústredňou (z roku 1997), mohlo sa o rozšírení týchto služieb, ako aj o pripojení na internet uvažovať.

Drahý prenájom

Detailné rozoberanie celého problému sa bude zdať ako zbytočné žabomyšie vojny medzi dvomi úradmi – štátnym krajským úradom a samosprávnym BBSK. Môže to tak vyzerať, keby poslanci kraja neuvažovali o dlhodobom prenájme a neskôr kúpe spomínaného exkluzívneho bankového sídla na námestí. A to už zaplatia občania. Peniaze však nepôjdu štátu ako vtedy, keď BBSK sídlil v budove krajského úradu, ale banke. Presnejšie, jej zahraničnému spoluvlastníkovi. (Aj nevýhodný prenájom a postupné odkúpenie je pre banku výhodnejšie ako udržiavanie prázdnej megalomanskej budovy, ktorú treba strážiť, vykurovať a udržiavať.)

Už po júlovom presťahovaní platí BBSK banke za prenájom štvorcového metra 2 750 Sk, čo je viac než dvojnásobok predchádzajúcej sumy na bývalej adrese. Do konca decembra to bude okolo 6 miliónov korún. Ročne 11 miliónov korún. Zatiaľ je exsídlo banky vhodné pre terajší počet zamestnancov BBSK – okolo sto, za tri roky sa ich počet má zvýšiť na 180. Parkovisko pri budove napríklad nestačí už teraz. Pravda je, že výhodnou pre občanov je poloha v centre mesta (aj pre zamestnancov) a bezbariérový vstup. Ak sa však spomína za budovu suma okolo 265 miliónov korún, nie sú tieto argumenty najdôležitejšie. Zatiaľ sa podľa predsedu BBSK Milana Marčoka hovorilo o kúpe budovy len v podmieňovacom spôsobe. Neexistuje relevantný súdnoznalecký odhad jej ceny. Mohla by byť pravdepodobne nižšia, možno aj o 100 miliónov korún, podľa vývoja ceny nehnuteľností na trhu. S vlastnými finančnými prostriedkami môže samosprávny úrad počítať až v roku 2004, čo znamená, že dovtedy nehnuteľnosť kupovať nebude. Ale ako to už v našich končinách býva, ak sa tu raz úrad zabýva – bude dostatok argumentov na to, prečo je dôležité a efektívne, aby fungoval v bývalom finančnom paláci. Exkluzívna budova na námestí má zaujímavú novodobú históriu. Za socializmu v nej fungovali stravovacie služby rôzneho typu, po roku 1989 zostala mestu. To ju ako nepeňažný vklad vložilo – vtedy za znaleckú cenu 83 miliónov korún – do Banky Slovakia. Po vzniku banky ju táto (za dodnes nezverejnených podmienok) vymenila za inú budovu inej banky: Slovenskej sporiteľne. Pôvodné zámery Banskej Bystrice, ktorá sa podľa vtedajšieho premiéra V. Mečiara mala stať finančným centrom strednej Európy a Banka Slovakia práve preto mala sídliť na námestí, sa museli trochu pozmeniť. Ústredie banky sa predsa len v januári 1998 na námestí otváralo, ale bolo to „násilím“ presťahované ústredie Slovenskej sporiteľne. Sídlilo tu necelý rok. Z vízií finančného centra tak zostala len na tretí pokus predávaná Banka Slovakia, v ktorej má akcie i mesto Banská Bystrica. Za

budovu, o ktorú sa teraz usiluje „vyššia“ samospráva.

Podnet a podanie

Podnet na NKÚ na kontrolu hospodárnosti zamýšľanej kúpy bývalej budovy Slovenskej sporiteľne podal priamo jeden z poslancov BBSK Juraj Mesík. Celá kauza napriek dovolenkovému obdobiu vyvrcholila v polovici augusta mimoriadnym zasadnutím zastupiteľstva BBSK. A bude mať pokračovanie, ktoré je už v kompetencii prokuratúry a polície. Okrem porovnávania faktov sa totiž v celej kauze použili aj informácie o možnej provízii pre vedenie BBSK za sprostredkovanie takéhoto nákupu. Preto vedenie BBSK zareaguje vraj prostredníctvom občianskoprávnej a trestnoprávnej žaloby na vlastného poslanca.