Nedávno skoncený XIII. snem Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) bol napriek úcasti všetkých najvyšších štátnych predstavitelov ovela kritickejší k doterajšiemu priebehu reformy verejnej správy ako po iné roky. Vláde i parlamentu sa ušlo od staronového predsedu ZMOS-u Michala Sýkoru, ale i od prítomných starostov a primátorov, vela tvrdých slov pre nesystémové kroky a organizacne nezvládnutý proces reformy verejnej správy.

Nepripravené zmeny

Na tvrdenie predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, že nedostatky sú aj dôsledkom velkého množstva reforiem, ktorými Slovensko v súcasnosti prechádza, a že jednoducho nie je dostatok casu premysliet do detailov všetky kroky, odpovedal M. Sýkora replikou, že tvrdenie, že reformy nie sú nikdy a nikde bezproblémové, je síce pravdivé, ale na Slovensku ich doteraz najväcšiu cast tvoria známe, predpokladané a dopredu odhadnuté tažkosti, ktoré nemuseli prerást do toho štádia, keby výkonná moc nebola prehliadla varovné signály miestnej samosprávy.

Problémy reformy verejnej správy sa vyhrotili najmä v 2. polroku uplynulého roka. Kompetencie v oblasti školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva a stavebného konania sú neporovnatelne nárocnejšie než tie, ktoré mestá a obce prevzali k januáru 2002. S výnimkou jedinej kompetencie – matricnej cinnosti – sprevádzali presun všetkých ostatných kompetencií zásadné nedostatky. „Mestá a obce si na margo rozsiahlych problémov kládli casto otázku: Má íst o vytrestanie samosprávy, pretože podporuje reformu, alebo len o neochotu korektným spôsobom naplnit literu zákona?“ povedal M. Sýkora.

Hlavné nedostatky

Negatívne okolnosti presunu jednotlivých kompetencií zhrnul do týchto bodov:

– nedostatocne, neskoro a neúplne pripravené delimitacné protokoly, pricom proces nie je ukoncený ani dnes,

– nedodržanie 50-percentného podielu cerpania financných prostriedkov v oblasti školstva na

1. polrok minulého roku,

– presun iba casti funkcných miest, co znamená, že štát vykonával kompetencie s vyšším poctom pracovníkov, než to žiada od samosprávy, co táto považuje za neúnosné,

– financné zabezpecenie všetkých kompetencií je poddimenzované, niektorých dokonca nulové, co je v príkrom rozpore s koncepciou reformy verejnej správy,

– presun financií sa obmedzil na mzdové náklady, prakticky úplne absentoval presun prevádzkových nákladov a príslušného materiálno-technického zabezpecenia,

– dodnes nie sú doriešené rozporové konania, majetkovoprávne záležitosti ci prevádzkové dlhy na odovzdanom majetku,

– majetok je vo viacerých prípadoch v havarijnom stave.

Výpocet problémov nie je úplný, ide len o tie najbolavejšie. Je trpkým vítazstvom združenia, že sa nemýlilo, ked na možné sporné body v predstihu upozor-novalo a hladalo spôsob, ako ich eliminovat. Ani pocetné rokovania na pracovnej, odbornej, ale aj najvyššej politickej úrovni neviedli k opatreniam, ktoré by zmiernili napätie, upokojili miestnu samosprávu a zabránili protireformnému konaniu viacerých predsta-

vitelov a pracovníkov štátnych úradov. „Málokto predpokladal, že odpor k zmenám môže bez sankcií prerást do viditelného obchádzania zákonov a metodických pokynov,“ stažoval sa M. Sýkora.

Decentralizácia kompetencií a politickej zodpovednosti bez decentralizácie financií je kritický bod vývoja celej verejnej správy od zaciatku 90. rokov. Je to chyba, ktorej následkom sa znížila a ešte zníži kvalita služieb poskytovaných obcanom a ohrozí sa financná a ekonomická stabilita obcí. Decentralizácia financií je v každej krajine mimoriadne zložitý zámer. Ale odsúvaním rozhodnutia do budúcnosti – na január 2005 – sa zložitost nezmierni, skôr naopak.

„Už dlhší cas máme dojem, akoby hlavným dôvodom bola jednoducho neochota výkonnej moci vzdat sa rozhodovania o casti verejných financií, ktoré sú dnes súcastou štátneho rozpoctu.“ Posúdenie pripravovanej koncepcie danovej reformy, ktorá má byt prvou fázou decentralizácie financií, podla princípov fiškálnej decentralizácie, nevzbudzuje zatial v samospráve vela optimizmu. Jej návrh zohladnuje plnenie fiškálnych cielov štátneho rozpoctu, nerešpektuje však postavenie daní a poplatkov na miestnej úrovni a vôbec v nich nevidí nástroje hospodárskej politiky miestnej samosprávy. „Považujeme za úplne neprimerané, že pripravovaná danová reforma neobsahuje nijaké námety, ktoré by reálnu zmenu v rozpoctoch premietli do posilnenia tvorby vlastných príjmov alebo do posilnenia danových právomocí obcí a miest,“ zdôraznil M. Sýkora.

Mestá a obce ocakávajú od výkonnej moci, že urýchlene pristúpi k odstranovaniu a vyriešeniu doteraz nahromadených nedostatkov. V dalších krokoch ocakáva združenie komplexné riešenie vrátane urýchleného zavedenia fiškálnej decentralizácie a vnútorného súladu všetkých ciastkových koncepcií. Žiada dôsledne koordinované kroky, nielen s uvedením, ale aj zohladnením financného a ekonomického vplyvu na obce a mestá. Trvá na tom, že pri reforme verejnej správy sa štát nesmie zbavovat kompetencií na úkor miestnej samosprávy, ale má ich na nu korektným spôsobom presúvat.

Bez penazí

„Mestá a obce prijímajú výzvu na cestnú sútaž v službe obcanom, ale odmietajú akceptovat pascu,“ uviedol M. Sýkora. Postup dalšej decentralizácie preto podporia iba pri splnení uvedených požiadaviek.

Popri tvrdej kritike však M. Sýkora spomenul aj príklady dobrej spolupráce štátnych orgánov a ZMOS-u, ktoré viedli k prijatiu užitocných legislatívnych noriem, ku kompenzácii majetku obcí a miest vloženého do oblasti plynárenstva, uhradeniu dotácií od štátu k cenám tepla a teplej vody za roky 1996 – 1998, završeniu procesu od-štátnenia podnikov vodární a kanalizácií a založeniu siedmich obecných vodárenských spolocností a i.

Takmer tisícštyristo delegátov snemu zaviazalo novozvolenú Radu ZMOS-u, aby energickejšie obhajovala oprávnené záujmy samosprávy v dalšom priebehu reformy verejnej správy.