Vývoj platobnej bilancie počas prvých siedmich mesiacov hodnotia makroekonomickí analytici pozitívne, zvláštny význam pritom prikladajú zlepšeniu deficitu bežného účtu. „Potešiteľné je, že bilancia tovaru a služieb spolu vykázali prebytok 0,4458 mld. Sk, čo je prvé kumulatívne aktívne saldo od zavedenia novej metodiky v roku 1997,“ skonštatoval analytik ČSOB Ľudovít Ódor.
Ako dodáva analytik Slávie Capital Pavol Ondriska, prebytok bilancie služieb je ovplyvnený predovšetkým poplatkami za tranzit plynu a ropy. Tieto podľa Ódora priniesli príjem 18,7 mld. Sk. „Prebytok bilancie služieb tak úplne vykompenzoval obchodnú bilanciu, keď bol vyšší ako deficit obchodnej bilancie,“ dodal Ondriska. Deficit bilancie výnosov podľa analytikov spôsobili rastúce úrokové náklady za zahraničný dlh. „Na bilanciu výnosov vplývali najmä splátky eurobondov,“ skonštatoval Ódor. Analytik aj v ďalších mesiacoch očakáva pokračovanie pozitívnych tendencií. Deficit na bežnom účte by mal byť podľa neho na konci roka vo výške 2,8 % hrubého domáceho dopytu.
Prebytok na kapitálovom a finančnom účte bez problémov vykryl schodok bežného účtu a tak celková bilancia bola aktívna. V štruktúre finančného účtu však naďalej dominujú portfóliové investície (najmä eurobondy), výška priamych investícií je stále sklamaním. Ako povedal Ľ. Ódor, privatizáciou významných podnikov a bánk sa síce táto situácia zmení, avšak zo strednodobého až dlhodobého hľadiska bude korektnejšie sledovať vývoj bez privatizačných príjmov.
Podľa Ondrisku podstatné zlepšenie príde až v ďalších mesiacoch, a to najmä v dôsledku privatizácie Slovenských telekomunikácií. „Poškodený imidž krajiny sa len ťažko a pomaly napráva,“ skonštatoval Ondriska. „Ak investori investovali v priebehu 90. rokov u našich susedov a sú spokojní, nemajú dôvod prečo investovať na Slovensku, ale rozširujú svoje investície práve tam. Najväčšiu vlnu zahraničných investícií v strednej Európe sme už zrejme zmeškali,“ dodal.
Ľ. Ódor sa vyjadril aj k vývoju indexu výrobných cien (PPI), ktorého výsledky za september zverejnil Štatistický úrad SR v piatok. Ako povedal, index výrobných cien dosiahol v septembri napriek mohutnému nárastu cien ropných produktov svoj najnižší medzimesačný nárast v tomto roku. „V pozadí poklesu dynamiky stoja najmä nižšie ceny elektrickej energie, plynu v dôsledku zmeny štruktúry odberov,“ povedal. Skok cien ropných produktov sa na medzimesačnom náraste PPI podieľal približne 0,2 percentuálnymi bodmi.
Pozitívne podľa neho je, že v ďalších kategóriách naďalej nedochádza k nepriaznivým trendom. „Ak sa ceny ropy v budúcom roku vrátia pod 30 USD za barel a lepšie časy svitnú aj pre euro voči doláru, môžeme očakávať oveľa miernejší nárast PPI,“ uviedol. Analytik predbežne odhaduje PPI na budúci rok na 5,2 %. Ako dodáva, vysoký medziročný nárast PPI zatiaľ výrazne neohrozuje priaznivý vývoj spotrebiteľských cien práve v dôsledku miernejších nárastov v „neropných“ kategóriách (potraviny, textil, drevo, kožené výrobky). V porovnaní s minuloročným septembrom boli ceny výrobcov v priemysle v úhrne vyššie o 9,1 %, medzimesačne vykázali rast 0,3 %.
Platobná bilancia Slovenska skončila na konci júla s prebytkom 31,167 mld. Sk. Bežný účet platobnej bilancie skončil schodkom vo výške 6,6 mld. Sk. Bilancia služieb dosiahla 11,663 mld. Sk, bilancia výnosov však skončila so schodkom 10,662 mld. Sk. Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie bol k ultimu júla rovnako prebytkový s 26,5 mld. Sk. Priame investície na Slovensko z toho ku koncu júla tvorili 4,174 mld. Sk a portfóliové investície 25,549 mld. Sk. Ceny priemyselných výrobcov sa v septembri oproti augustu zvýšili v úhrne o 0,3 %. Tempo rastu cien produktov priemyselnej výroby zostalo na augustovej úrovni 0,5 %.