Ďalšie škrty v rozpočtových výdavkoch slovenskej verejnej správy môžu byť zložité, zamerať by sme sa tak mali predovšetkým na posilnenie príjmovej stránky. Aj keď reforma verejnej správy ESO môže pomôcť výdavky znížiť, otázna je udržateľnosť mzdovej obálky verejnej správy, ale aj ďalších škrtov v investíciách. Konštatuje to misia Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorá vyše dva týždne na Slovensku hodnotila ekonomický vývoj a kroky vlády v rôznych oblastiach tak, ako to robí pravidelne. Jedno z opatrení, ktoré fond v tomto smere tentokrát odporúča, je aj zachovanie 20-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty.

Podľa našej legislatívy sa pritom sadzba automaticky zníži, keď deficit verejných financií klesne pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu. To sa podľa jarnej notifikácie deficitu Eurostatom aj stalo, všetko však môže zmeniť jesenná notifikácia, ktorá bude deficit a dlh hodnotiť už podľa novej metodiky ESA 2010. Vlaňajší deficit sa tak znova môže prehupnúť cez spomínané 3 %. Minister financií Peter Kažimír v utorok na tlačovej konferencii pri príležitosti ukončenia misie fondu na Slovensku povedal, že rozhodujúca bude v tomto smere práve jesenná notifikácia, ktorá ukáže, či sadzba dane z pridanej hodnoty pôjde na pôvodných 19 %, alebo zostane na 20 %. Šéf misie MMF na Slovensku James John v tomto smere ocenil snahu vlády o elimináciu daňových únikov. Odporučil tiež urýchliť prípravy zavedenia dane z nehnuteľností založenej na hodnote realít. Fond by tiež privítal znižovanie dlhu cestou privatizácie štátneho majetku.

Zvyšovanie príjmov je podľa Johna dôležité okrem spomínanej zložitosti ďalších výdavkových škrtov aj preto, že súčasný hospodársky vývoj na Slovensku si vyžaduje okrem iného investície do infraštruktúry a takisto posilnenie zdrojov na politiky trhu práce. Práve na tieto oblasti by sme sa podľa fondu mali zamerať, aby sme znížili nezamestnanosť a regionálne rozdiely. MMF preto odporúča v slabších regiónoch lepšie využívať eurofondy, zatraktívniť pre zamestnávateľov angažovanie nízkokvalifikovanej pracovnej sily, či už cez súbeh mzdy a sociálnych dávok alebo aj diferenciáciou minimálnej mzdy podľa regiónov. Zamerať by sme sa mali aj na zlepšenie vzdelávacieho systému a zefektívnenie aktívnych politík trhu práce.

Misia MMF pritom ocenila výsledky konsolidácie verejných financií, ktoré viedli k stlačeniu vlaňajšieho deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu a k vyradeniu z procedúry nadmerného deficitu. Ako však konštatoval James John, nevyhnutné budú ďalšie opatrenia, aby sa zabránilo pokračujúcemu rastu verejného dlhu. Fond pozitívne hodnotí aj vývoj slovenského hospodárstva, ktoré je v posledných rokoch jedným z najdynamickejších v rámci únie. MMF pritom Slovensku tento rok podľa Johna predpovedá hospodársky rast na úrovni 2,4 %, teda rovnaký, ako očakáva rezort financií či centrálna banka. Kladne hodnotí aj skutočnosť, že pod hospodársky rast sa začína podpisovať aj domáca spotreba, ktorá je aj pozitívnym rizikom pre rýchlejší rast. Na druhej strane negatívny vplyv na hospodársky rast Slovenska by podľa fondu mohla mať ďalšia eskalácia napätia na Ukrajine.