Vojna je zlé riešenie, lebo ani tie najrýchlejšie nie sú organizované tak, aby netrpeli aj nevinní. Európski politici, a s nimi aj slovenskí, majú pocit, že teraz je ten pravý čas na váhanie. Podporia americký útok na Irak, len ak im súhlas požehná OSN. Kto vie, aký je rozdiel medzi vojnou bez a so zástavou OSN? Bude menej krvi, menej utrpenia…? Bude proti inému Iraku, inej hrozbe, inému Saddámovi?

Zväčša už iba z učebníc dejepisu sa súčasníci dozvedia, že váhanie mocností umožnilo Hitlerovi rozpútať druhú svetovú vojnu. Nerozhodnosť sa aj vtedy vydávala za rozvahu.

Dnes teda neplatí vyšší princíp mravný, podľa ktorého zabitie tyrana, nie je vraždou? Napriek všetkému je svet ochotný tolerovať diktátora. Alibizmus slávi úspech. A Saddám sa smeje, zvíťazil, rozdelil svet, dokázal mu, že hodnoty, ktoré vyznáva, v skutočnosti necíti. Vojna možno ani nemusí byť, keď už má porazených.