Minister hospodárstva SR Pavol Rusko potvrdzuje, že predkladanie záväzných ponúk na privatizáciu 66 % akcií Slovenských elektrárni (SE), a.s. sa posunie z pôvodne plánovaného júna o ďalší zhruba mesiac.

Investori totiž najprv od jeho rezortu chcú vedieť aké podmienky ich na slovenskom energetickom trhu v budúcnosti čakajú a dôležité pre nich je aj to, ako sa vláda vyrovná s uviaznutými nákladmi elektrárni a ako bude riešiť deficity vo fonde na likvidáciu jadrového odpadu. Tie sa totiž pri ponechaní jeho terajších príjmov dostanú do roku 2100 až na objem zhruba 88 miliárd Sk. „Je výrazne deficitný a v prípade ak sa nepodarí vyrokovať a vynegociovať čo je potrebné z pohľadu Mochoviec a Bohuníc, budeme musieť hľadať cestu ako tento fond dotovať buď z príjmov z privatizácie alebo z verejných zdrojov,“ naznačuje Rusko.

Slovensku totiž v budúcnosti hrozia problémy s financovaním vyraďovania jadrových zariadení a peniaze budú chýbať aj na bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom. Pri súčasnom tempe tvorby zdrojov sa totiž fond likvidácie vyčerpá už v roku 2039. Situáciu by ale napríklad mohla vylepšiť dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce, nakoľko hlavným zdrojom príjmov spomenutého fondu sú práve odvody SE z tržieb za vyrobenú atómovú energiu.

Význam by malo aj predĺženie životnosti jadrových blokov aj keď zatiaľ platí, že SR sa EÚ zaviazala odštartovať odstávku bohunickej V1 už v roku 2006, ukončenie činnosti V-2 je naplánované na rok 2024 a zastavenie prevádzky prvých dvoch blokov v Mochovciach je naplánované na roky 2038 a 2040. Pre najbližších takmer 130 rokov sa počíta s tým, že Slovensko bude na odstavovanie elektrární či bezpečné uskladnenie vyhoreného paliva potrebovať viac ako 145 miliárd Sk. Najväčší objem financií, viac ako 70 miliárd Sk, pohltí výstavba a prevádzkovanie hlbinného úložiska vyhoreného jadrového paliva.

Kľúčové veci okolo slovenskej energetiky by mali byť podľa Ruska vyriešené už toto leto. Aj k záveru tohto týždňa bude Ministerstvo hospodárstva (MH) rokovať s vedením SE, Slovenskej elektrizačnej sústavy a aj Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. „Povieme si priority do budúcnosti. Koľko budeme potrebovať elektriny pre národné hospodárstvo a hrozí aj výpadok kapacít z odstavovania jadrových zdrojov a treba rozmýšľať ako ich nahradíme. Rovnako treba rozmýšľať čo s rozvojom prenosových sústav, ktoré sú nedostatočné,“ hovorí Rusko.

K posunu predkladania ponúk sa Rusko ešte vracia tým, že s ohľadom na potrebu vyjasnenia mnohých vecí okolo slovenskej energetiky „tu platí viac ako kdekoľvek inde alebo kedykoľvek inokedy, radšej neskôr ale dobre, ako hneď teraz a zle“. Pre investorov je podľa neho dôležité vedieť do čoho presne idú a MH musí preto pripraviť presné zadanie pre záväzné ponuky.

Celkovo piati záujemcovia o SE už v najbližších dňoch ukončia v spoločnosti due dilingence. Medzi nich patrí český ČEZ a ruský UES a podľa dávnejšie zverejnených informácií by ďalšími záujemcami mali byť aj nemecký E.ON a rakúsky Verbund. Hĺbkový audit v SE by mal tiež vykonávať taliansky Enel, ktorý v pätici záujemcov vystriedal britskú firmu International Power. Tá z tendra odstúpila len nedávno pri naštartovaní samotných due diligence. Vláda SR má záujem SE predať ako celok aj s jadrovými zdrojmi a až keď by od investorov nezískala dostatočne výhodnú ponuku, budú sa elektrárne predávať aj po častiach.