Rumunský minister pre privatizáciu Ovidiu Musetescu v dôsledku tlaku odborov a hladovky 270 robotníkov oceliarne Resita (v západnej časti Rumunska) zrušil celý kontrakt údajne z dôvodu „zlých úmyslov“ americkej strany, avšak tento dôvod bližšie nešpecifikoval.
Noble Ventures sa zmluvne zaviazal, že v priebehu troch rokov preinvestuje 67 miliónov dolárov a v časovej perióde piatich rokov nebude redukovať počet pracovných pozícií, ktorý momentálne predstavuje v Resite 3 850 ľudí. Išlo zároveň o najväčšiu americkú investíciu v Rumunsku v uplynulom roku. Rumunská vláda sa zaviazala, že oddĺži uvedenú oceliareň, respektíve pri niektorých úveroch sa bude angažovať pri prehodnotení splátkového kalendára.
K prvým nepokojom došlo už v decembri minulého roka, došlo k fyzickým útokom na riadiace štruktúry Noble Ventures, zhoršila sa kvalita výroby, dochádzalo k časovým sklzom, prípadne k neplneniu zakontrahovaných objednávok.
Noble Ventures viac razy vyčítalo rumunskej ľavicovo-centristickej vláde, že odmieta akceptovať podmienky reštrukturalizačných projektov, ktoré sú obsiahnuté v privatizačnej zmluve, hoci práve táto vláda sa štylizuje do proreformnej polohy s tým, že seriózne podporuje trhovú ekonomiku. Resita sa skrátka neúmerne spolitizovala, vznikla kauza, do ktorej vstupovala a sústavne vstupuje niekdajšia i terajšia vláda, no najmä odbory.
Minister privatizácie Musetescu už vyzval príslušné justičné orgány, aby urýchlili zrušenie kontraktu s Noble Ventures. Dnes má navštíviť oceliareň, aby osobne posúdil celú situáciu a rozhodol o dočasných opatreniach pri jej riadení.
Tieto kroky môžu ovplyvniť aj rokovania anglicko-indickej oceliarskej spoločnosti Ispat, ktorá mieni kúpiť ďalšiu rumunskú oceliareň Sidex. Ide o „gigant“, no takto sa skôr javí pri pohľade na jeho gigantické straty (250 miliónov dolárov) a úvery po lehote splatnosti (900 miliónov USD).
Podľa britského denníka Financial Times je Rumunsko na poslednom mieste spomedzi kandidátskych krajín v rámci EÚ, najmä z dôvodu zlyhaní v procese privatizácie a kardinálnych nedostatkov pri budovaní trhovej ekonomiky. Resita predstavuje ďalší markantný argument pre takéto hodnotenie, no zároveň bude aj alarmom pre Európsku komisiu, Svetovú banku a Medzinárodný menový fond. Ich orgány totiž podmieňujú realizáciu viacerých rozvojových programov práve urýchlením privatizácie.
Momentálne je však v Rumunsku zhruba 80% aktív v sektore priemyslu stále v štátnom vlastníctve.