Zo štúdie zverejnenej v decembri rakúskou bankou Raiffeisen Zentralbank Österreich AG (RZB) vyplýva, že Rumunsko je jedinou krajinou spomedzi kandidátov na vstup do Európskej únie, ktorá nezaznamenala žiaden výrazný pokrok smerom k vybudovaniu stabilnej a efektívnej ekonomiky, takže v prípade pričlenenia do EÚ by táto krajina nebola schopná úspešne čeliť konkurenčným tlakom. Hoci rumunská vláda si uvedomuje nevyhnutnosť ekonomických reforiem a spolupracuje s EÚ a s medzinárodnými finančnými inštitúciami (s Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou), makroekonomickú stabilitu Rumunska oslabujú nedostatočné reformy (slabá reorganizácia zadlžených štátnych podnikov, absencia pokroku v rámci privatizácie, rozsiahly čierny trh).

Rumunsko uzatvorilo v rámci rokovaní s EÚ iba šesť kapitol, avšak rokovania o najzložitejších kapitolách sa iba začali. Podľa štúdie RZB závisí budúcnosť Rumunska od novej vlády. MMF nie je spokojný s vývojom v Rumunsku, a neposkytne tejto krajine tretiu tranžu stand-by úveru, kým sa nevyriešia hlavné problémy, akými sú mzdová politika, dlhy štátu voči poberateľom miezd a dôchodkov, rozpočtová politika, privatizácia. Čo sa týka politických kritérií, v Rumunsku sa síce konsolidovali demokratické inštitúcie, avšak pretrváva diskriminácia Rómov, rozhodovací proces je nedostatočný a boj proti korupcii slabý. Absencia zdravého finančného systému komplikuje ekonomické aktivity a zahraničných investorov demotivuje nepriaznivé podnikateľské prostredie. V prípade väčšiny podnikov sa privatizačný proces iba začal.

V štúdii RZB sa ďalej pre porovnanie uvádza situácia v ostatných krajinách východnej a strednej Európy:

POĽSKO

Poľsko odštartovalo opatrenia, zamerané na reformu súdneho systému a vnútorného obchodu. Ďalším pozitívnym javom je boj proti korupcii, pokrok v rámci privatizácie, priemyselná politika a reorganizácia sektora ťažby uhlia a odvetvia obrany. Poľské úrady uskutočnili opatrenia na zlepšenie finančnej kontroly a zabezpečenia štruktúr na boj proti organizovanému zločinu. Negatívnym aspektom je fakt, že Poľsko stále potrebuje reorganizovať svoje poľnohospodárstvo a sektor štátnych podnikov, musí dopracovať legislatívu o životnom prostredí, pre energetický sektor a dopravu.

MAĎARSKO

Maďarská vláda iniciovala program pre rómsku menšinu a vytvorila národnú stratégiu pre trh práce. Maďarská ekonomika sa vyvíja priaznivo, čo platí aj pre legislatívu. Krajina ratifikovala európsku dohodu o boji proti praniu špinavých peňazí a zlepšila štruktúry pre boj proti organizovanému zločinu. Aj Maďarsko má však problémy: nie je zaručená nezávislosť centrálnej banky, inflácia je vysoká, štrukturálne reformy sú oslabené, veterinárne kontroly a kontroly obilnín na hraniciach sa dostatočne neuskutočňujú.

ČESKÁ REPUBLIKA

Makroekonomická stabilita Českej republiky sa zlepšila, čo platí aj pre infláciu a externú bilanciu. Opatrenia pre implementáciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky zaznamenali pokrok, avšak reformy administratívy sa nezlepšili, pričom boj proti korupcii a ekonomickej kriminalite nie je dostatočný. Politika ochrany hraníc nie je efektívna a stabilita verejných financií zo strednodobého hľadiska nie je zaručená.

SLOVENSKO

Makroekonomická stabilita na Slovensku sa obnovila vďaka opatreniam, zameraným na redukciu fiškálnych a externých deficitov. Legislatívny rámec pre podnikateľské prostredie je takmer kompletne uplatnený. Proces privatizácie verejných subjektov a štátnych bánk sa už začal. Avšak reforma verejnej administratívy sa odďaľuje, a stabilita verejných financií nie je zaručená. Okrem toho musí Slovensko uplatniť štrukturálne reformy v oblasti zdravotníctva, dôchodkového systému a sociálneho zabezpečenia.

SLOVINSKO

V Slovinsku je makroekonomická stabilita zaručená v podmienkach dobrej fiškálnej kontroly, stabilného bežného účtu a nízkeho zahraničného dlhu. Reštrukturalizácia podnikov sa koncentruje na investície do modernizácie výroby a zlepšenie kvality manažmentu. Slovinsko vykázalo výrazný pokrok vo väčšine oblastí. Avšak problémom je fakt, že štát zasahuje do mnohých oblastí ekonomiky. Je potrebné zlepšiť reformy finančného systému, pričom priame zahraničné investície sú nízke.

POBALTIE

Estónsko dosiahlo dôležitý pokrok v rámci legislatívy a administratívnych štruktúr. Špeciálna pozornosť sa musí venovať ochrane práv intelektuálneho vlastníctva, ako aj posilneniu fiškálnej administratívy.

Lotyšsko uskutočnilo dôležité kroky smerom k posilneniu administratívnych štruktúr v colníctve a fiškálnej oblasti. Veľa sa uskutočnilo aj v oblasti finančnej kontroly. Problémy Lotyšska sa týkajú ochrany intelektuálneho vlastníctva, poľnohospodárstva, sociálnej politiky, telekomunikácií a informačnej technológie.

Litva dosiahla pokrok v rámci voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu a implementovala národnú energetickú stratégiu. Litovská vláda musí riešiť problémy vo fiškálnej oblasti, v oblasti poľnohospodárstva, legislatívy o konkurze a reštrukturalizácie podnikov.

BULHARSKO

Táto krajina zaznamenala výrazné úspechy v oblasti makroekonomickej stability a privatizácie. Odštartovali sa reformy zdravotníckeho a dôchodkového systému. Avšak implementácia a uplatňovanie zákonov sú nedostatočné kvôli slabým administratívnym a súdnym kapacitám. Veľkým problémom je korupcia a byrokratické bariéry, ktoré sú problémom pre vstup zahraničných investorov.