Americký minister obrany Donald Rumsfeld bol v rokoch 1990 až 2001 clenom správnej rady spolocnosti, ktorá pred troma rokmi Severnej Kórei predala dva lahkovodné jadrové reaktory. Dnes Severnú Kóreu považuje za súcast „osi zla“ vo svete a v reakcii na jej snahy vyrobit si vlastné jadrové zbrane hovorí o zmene režimu v Pchjongjangu, píše britský denník The Guardian.

Denník uvádza, že súcasný šéf Pentagónu bol nevýkonným riaditelom európskej spolocnosti ABB so sídlom v Zürichu v case, ked táto spolocnost získala kontrakt v hodnote 200 miliónov amerických dolárov na poskytnutie plánov a klúcových komponentov atómových reaktorov Pchjongjangu. Tlacový úrad Pentagónu ale tvrdí, že minister obrany si „nespomína, že by sa o kontrakte niekedy rokovalo na pôde správnej rady“. Rumsfeldova hovorkyna Victoria Clarková pre americký magazín Newsweek uviedla, že o projekte sa v správnej rade nehlasovalo. Hovorca spolocnosti ABB však pre The Guardian vo štvrtok povedal, že „clenovia správnej rady boli informovaní o projekte, ktorého súcastou bola dodávka systémov a zariadení na stavbu lahkovodných reaktorov.

Kontrakt sa podla denníka uzavrel v súlade s politikou uvolnovania vtedajšieho prezidenta Billa Clintona, ktorý chcel takto Severnú Kóreu presvedcit, aby zaujala priatelskejší postoj k Západu. Len pár mesiacov po tom, co sa Rumsfeld ujal svojho úradu v Pentagóne, však prezident George Bush skoncoval s Clintonovou politikou vyjednávania a vyhlásil, že Severnej Kórei neverí. V januári 2002 ju spolu s Irakom a Iránom zaradil medzi krajiny tvoriace „os zla“ vo svete a aby nebolo nijakých pochýb o tom, co si Washington o Pchjongjangu myslí, Bush neskôr pre americký denník Washington Post uviedol, že sa mu severokórejský líder Kim Cong-il „hnusí“, píše The Guardian.

Úspešné kampane v Afganistane a Iraku podla denníka posilnili Rumsfeldove pozície v Bushovej administratíve a on dnes, dva roky po odchode z ABB, Severnú Kóreu považuje za „teroristický režim… stojaci na pokraji zrútenia“ a za režim, ktorý nemá daleko od statusu šíritela jadrových zbraní. Pocas posledných Vianoc Severnú Kóreu varoval, že Spojené štáty môžu viest dve vojny súcasne, a ked Bagdad padol, Rumsfeld vyhlásil, že Pchjongjang by si mal „vziat vhodné ponaucenie“.

Kritici tvrdého postoja Bushovej administratívy voci Severnej Kórei tvrdia, že problém nie je v tom, že Rumsfeld podporoval Clintonovu diplomaciu a kontrakt spolocnosti ABB, ale v tom, že sa „proti kontraktu nepostavil“. The Guardian cituje Steva LaMontagna, analytika z washingtonského Centra pre kontrolu zbrojenia a nešírenie zbraní, podla ktorého to možno uzavriet tým, že ekonomické a osobné záujmy (u Rumsfelda) mali prednost pred nešírením (jadrových) zbraní“.

O mnohých clenoch Bushovej administratívy sa vie, že boli proti Clintonovým plánom. Argumentovali skutocnostou, že z lahkovodných jadrových reaktorov, ktoré spolocnost ABB predala Severnej Kórei, možno získat materiál vhodný na použitie v atómových zbraniach. K najväcším odporcom spomínaného kontraktu patril aj Rumsfeldov námestník Paul Wolfowitz, muž císlo dva na ministerstve zahranicných vecí Richard Armitage a republikánsky prezidentský kandidát Bob Dole, ktorému Rumsfeld ako poradca pre otázky obrany pomáhal s predvolebnou kampanou. Nemenovaný clen správnej rady ABB pre magazín Fortune uviedol, že Rumsfeld ako zástupca spolocnosti ABB u svojich „jastrabích priatelov“ loboval za to, aby sa kontrakt so Severnou Kóreou mohol uzavriet, konštatuje The Guardian.

Clintonove plány sa zakladali na fakte, že z lahkovodných jadrových reaktorov možno materiál na výrobu atómových zbraní získat ovela tažšie, ako z tažkovodných reaktorov, ktoré produkujú vhodné plutónium. Severná Kórea sa mala zaviazat, že za poskytnutie nových reaktorov a ropy sa vzdá svojich starších tažkovodných reaktorov a umožní prístup zahranicných inšpektorov do svojich jadrových zariadení. Lahkovodné reaktory však, podla nemenovaného experta, síce získavanie materiálu na výrobu zbraní výrazne stažujú, ale necinia ho nemožným. Reaktory, ktoré Severnej Kórei predala spolocnost ABB, takisto produkujú plutónium, to však musí byt pred použitím v atómových bombách upravené. Napriek tomu jeden americký kongresman a známy kritik severokórejského režimu neváha tvrdit, že spomínané reaktory sú „továrnou na výrobu jadrových bômb,“ píše The Guardian.