Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) navrhuje zosúladiť sankcie dlhovej brzdy s nedávno prijatými výdavkovými limitmi. Napriek tomu, že návrh novelizácie ústavného zákona predložili do parlamentu už pred dvoma rokmi, doteraz ho poslanci neschválili. Aktuálny stav verejných financií po koronakríze a energokríze, najmä výška a vývoj verejného dlhu a vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti, vyžadujú zmenu prístupu k riadeniu verejných financií, vrátane dôslednej aplikácie výdavkových limitov. To by znamenalo opatrenia za 356 mil. eur v roku 2024 a 926 mil. eur v roku 2025.

Vláda v reakcii na prekročenie druhej hranice dlhovej brzdy predložila do národnej rady materiál Zdôvodnenie výšky verejného dlhu SR a návrh opatrení na jeho zníženie. Predloženie návrhu opatrení nariaďuje Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, kde definuje povinnosti pri prekročení jednotlivých sankčných pásiem dlhovej brzdy. Pre rok 2021 bola hodnota druhého sankčného pásma dlhovej brzdy, z ktorého vyplýva povinnosť predložiť návrh opatrení, stanovená na úroveň 49 % HDP. Verejný dlh Slovenska dosiahol v roku 2021 úroveň 62,2 % HDP, čo výrazne presahuje nielen druhú hranicu dlhovej brzdy, ale aj jej najvyššiu hranicu 56 % HDP.

Podľa hodnotenia RRZ obsahuje návrh iba minimálne množstvo konkrétnych opatrení na zníženie dlhu pre roky 2024 až 2025. Konkrétne obsahuje opatrenia s potenciálom zlepšiť deficit verejných financií v rozsahu desatín percenta HDP, kým podľa RRZ sú na stabilizáciu verejného dlhu potrebné v dlhodobom horizonte konsolidačné opatrenia viac ako 5 % HDP. Pre reálne naplnenie účelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je potrebné, aby vláda predložila návrhy opatrení v dostatočnom rozsahu. Chýba tak dôveryhodná konsolidačná stratégia pre pokrízové obdobie od roku 2024.

RRZ tiež konštatuje, že predloženie materiálu až začiatkom roka 2023 s tým, že parlament o ňom rokuje až v marci, teda takmer rok po notifikácii Eurostatu, navyše bez potrebného rozsahu opatrení, je neodôvodnené oneskorenie. „Iba formálne plnenie ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, bez ich vecného naplnenia, povedie k zhoršovaniu stability verejných financií, a teda schopnosti štátu poskytovať svojim občanom prisľúbené verejné služby, zhoršeniu postavenia Slovenska na medzinárodných finančných trhoch, zvýši náklady budúcej konsolidácie a v neposlednom rade ide o nenaplnenie požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ informuje rada.