Mexická vláda počas uplynulého týždňa prezentovala mimoriadny „balík“ opatrení, ktorý má zmierniť tlak na stagnujúcu ekonomiku.

Experti označujú tento program za „nedostatočný a vágny“, no jediná vec, ktorá sa v ňom definuje celkom jednoznačne, je potreba rozsiahlej daňovej reformy.

Jej naliehavosť je evidentná osobitne po útoku na USA, pretože mexická ekonomika „stojí a padá“ na exporte do Spojených štátov, kam smeruje až 80% jej produkcie. Výraznejšie spomalenie americkej ekonomiky v podstate automaticky znamená prepad v príjmovej časti štátneho rozpočtu a následnú recesiu v Mexiku.

Ešte pred 11. septembrom 2001 došlo k spomaleniu tempa ekonomického rastu – v poradí tretí raz v tomto roku. Mexický rozpočet kalkuluje v príjmovej časti s cenou vyvážanej ropy na úrovni 18 dolárov za barel, avšak táto cena sa môže v roku 2002 pohybovať v rozpätí 15-16 USD/bbl. Dodajme, že až tretinu mexického rozpočtu tvoria príjmy z vývozu ropy, a teda zníženie jej ceny má markantný vplyv na celkovú ekonomiku Mexika. Daňová reforma môže potencionálne redukovať vonkajšie vplyvy, no zároveň aspoň mierne zlepšiť investičný rating krajiny. Je totiž evidentné, že počas neistôt a nestability na finančných trhoch majú zahraniční investori averziu voči riziku, osobitne na rozvíjajúcich sa trhoch.

Guvernér mexickej centrálnej banky Guillermo Ortiz uviedol, že daňová reforma je extrémne naliehavá, pretože bez konsolidácie verejných financií sa myšlienka ekonomickej stability opäť posunie do budúcnosti.

Pri daňovej reforme sa bude zrejme vychádzať z návrhu zákona, ktorý prezentoval prezident Vicente Fox ešte v apríli tohto roku.

Výber daní sa v zmysle tohto zákona zvýši z existujúcich 11% na 13-14% z hrubého domáceho produktu, pričom sa majú odstrániť tie medzery v doterajšej právnej úprave, ktorá pri dani z príjmu a dani z pridanej hodnoty v podstate umožňovala a motivovala daňové úniky.

V návrhu Foxovho zákona figuruje rovnaká úroveň zdanenia pri daniach korporácií i fyzických osôb, ako aj odstránenie celej škály výnimiek vo sfére DPH, ktoré sa doteraz vzťahovali napríklad na potraviny a lieky.

Kritici však hovoria, že tento model daňovo viac zaťaží chudobných a zvýhodní majetnejších Mexičanov.

Vlnu nevôle vyvolal aj fakt, že akvizícia amerického finančného gigantu – Citigroup, ktorý získal poprednú mexickú banku Banamex za 12,5 miliardy USD, nebola zdanená.

Popri akútnosti daňovej reformy zaťažuje mexických ekonómov aj ďalší fakt – po teroristickom útoku na USA prudko klesajú aj príjmy z cestovného ruchu.

Mexické ministerstvo pre cestovný ruch chce iniciovať balík podporných opatrení pre celý sektor v dôsledku masívneho rušenia rezervácií na pobyty v Mexiku, čo zrejme vyvolá aj obmedzovanie pracovných pozícií, najmä v hotelovej sieti. Tento plán pozostáva z desiatich bodov a obsahuje napríklad požiadavku na zvýšenie finančných zdrojov na reklamu o 35 miliónov dolárov, ktoré majú slúžiť na oživenie ciest amerických občanov do Mexika v rámci automobilovej a autobusovej dopravy.

Podobným spôsobom sa majú podporiť lety do Európy, Kanady a Latinskej Ameriky.

Tieto opatrenia chcú aspoň sčasti eliminovať negatívny vplyv teroristických útokov proti USA, ktoré spôsobili pokles vyťaženosti leteckých liniek i hotelov. Pre úplnosť treba dodať, že americkí turisti tvoria až 85% z celkového počtu 21 miliónov zahraničných návštevníkov mexických kultúrnych i prírodných atrakcií.

Ministerstvo cestovného ruchu tiež navrhlo rozsiahle daňové úľavy pre zahraničné turistické skupiny, ako aj refundáciu 15%-nej dane z pridanej hodnoty pri nákupoch individuálnych turistov, ktorí navštívia Mexiko.

Pokles turistiky môže mať v tejto krajine vážny dosah na celkový stav stagnujúcej ekonomiky, pretože priemysel cestovného ruchu predstavuje až 8,9% tvorby hrubého domáceho produktu, sektor turistiky poskytuje 1,9 milióna pracovných príležitostí a zároveň je tretím najväčším zdrojom prílevu zahraničných mien. Mexickí ekonomickí experti očakávajú, že tragické udalosti v Spojených štátoch amerických vyvolajú pokles v príjmoch z cestovného ruchu o dve miliardy z celkového odhadovaného objemu 8 miliárd dolárov v rámci roka 2001. Obrovský prepad v hospodárení sa očakáva aj u hlavných leteckých spoločností, najmä Mexicana a Aeromexico, ktoré iba za prvý týždeň, ktorý nasledoval po 11. septembri 2001, vykázali straty vo výške 16,5 milióna dolárov. Ekonomickú situáciu mexických leteckých spoločností vážne komplikujú aj narastajúce mzdové požiadavky – Aeromexico napríklad muselo zvýšiť platy svojich pilotov až o 11,5%, pretože hrozili štrajkom. Mexická vláda sa napriek návrhu ministerstva pre cestovný ruch stavia ku konkrétnym finančným záväzkom dosiaľ veľmi rezervovane. Ministerstvo dopravy odmietlo vládnu pomoc leteckým spoločnostiam, avšak ministerstvo práce vzhľadom na riziko výrazného poklesu zamestnanosti, takúto pomoc podporuje.