Slovenský rozpočet potrebuje štrukturálne zmeny. Vyhlásil to v utorok na tlačovej konferencii guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch. Ako dodal, úlohou centrálnej banky nie je navrhovať konkrétne opatrenia, očakáva však oveľa zodpovednejší prístup. „Veľmi kladne hodnotím, že je prijatý rozpočet na budúci rok, ale to je jedna z mála kladných vecí, ktoré si môžem dovoliť nielen k tomuto, ale ku všetkým rozpočtom, ktoré boli za posledné roky poprijímané, povedať,“ zhrnul svoj názor na rozpočtovú politiku Slovenska v posledných rokoch Makúch.

Problémom Slovenska je podľa guvernéra aj to, že často sa ocitá v hodnoteniach plnenia rozpočtových záväzkov voči Európskej komisii na posledných miestach. Cesta úprav v daniach a parciálnych škrtov v niektorých oblastiach však podľa Makúcha ďaleko nevedie. „Je to veľmi vážny problém, ktorý je treba riešiť. Otázka je, či sa to dá riešiť len tým spôsobom, že sa stále hľadajú zmeny spôsobom, že zvýšime dane a niekde škrtneme niečo. Či nie je čas na to, aby boli prijaté štrukturálne zmeny, pokiaľ ide o rozpočet. Pretože kapacita opatrení pri tejto štruktúre rozpočtu je už veľmi malá, ak nie vyčerpaná,“ tvrdí guvernér centrálnej banky.

Ako zopakoval, mandátom centrálnej banky nie je navrhovať nejaké opatrenia, ktoré by sa v rozpočte mali urobiť, naznačil však, že výsledkom nevyhnutných štrukturálnych zmien v rozpočte musí byť presmerovanie výdavkov do sektorov podporujúcich hospodársky rast. Ako príklad v tomto smere uviedol napríklad Fínsko. „Miesto extenzívnych výdavkov by sme mali uprednostňovať intenzívne výdavky. Výdavky na vedu sú dlhodobo podhodnotené. Z kvantity prejsť na kvalitu, pokiaľ ide o používanie toho mála, čo v rozpočte je,“ doplnil Makúch.

Ministerstvo financií má podľa hovorcu Martina Jaroša podobný názor. Aj keď tvrdí, že je v silách budúcej vlády reálne znižovať deficit verejných financií podľa plánu až na 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013. Podľa neho je zrejmé, že to nebude také jednoduché, ako doteraz. „Potenciál plošných škrtov nie je veľký a bude to chcieť práve systémové opatrenia,“ uviedol Jaroš. Minister financií podľa neho vidí priestor najmä na zvyšovanie efektívnosti a zlacňovanie procesov vo verejnej správe. Podobne však vníma aj potrebu investovania do vedy a inovácií. „Podpora znalostnej ekonomiky a inovácií bola jednou z priorít vlády,“ dodal Jaroš.

Verejná správa by podľa parlamentom schváleného rozpočtu mala v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,6 % hrubého domáceho produktu. Pôvodný návrh rozpočtu so schodkom na úrovni 3,8 % výkonu ekonomiky totiž v parlamente zmenil pozmeňujúci návrh vzhľadom na aktualizáciu makroekonomických prognóz a tiež po zohľadnení dôsledkov pádu vlády Ivety Radičovej. Tie súvisia predovšetkým s neschválením pôvodne zamýšľanej daňovo-odvodovej reformy.

Schodok štátneho rozpočtu by tak v budúcom roku mal dosiahnuť 3,675 mld. eur oproti pôvodne navrhovanej výške 3,321 mld. eur. Celkové príjmy rozpočtu by v roku 2012 mali dosiahnuť 13,625 mld. eur oproti pôvodným 15,36 mld. eur a rozpočet výdavkov rezort financií po aktualizácii makroprognóz a zapracovaní následkov pádu vlády znížil z pôvodných 18,681 mld. eur na 17,23 mld. eur. Takto zostavený rozpočet by mal podľa ministra financií Ivana Mikloša zabezpečiť udržanie dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch.