Slovenský designovaný minister financií Ivan Mikloš je pripravený začať v pondelok rokovania so svojimi partnermi v rámci Európskej únie o ochrannom vale krajín eurozóny, voči ktorému má nastupujúca slovenská vláda výhrady. Mikloš to povedal v rozhovore pre agentúru Reuters. Stredopravicová vláda, ktorá sa má funkcie ujať v piatok, vyjadruje nevôľu nad pripojením sa k ochrannému valu, ktoré predošlá vláda schválila. Bratislava tým sľúbila, že bude garantovať 4,5 mld. eur z úverov v celkovej sume 440 mld. eur pre krajiny, ktoré sa dostali do finančných ťažkostí.

„Všetky možnosti sú otvorené,“ povedal nominovaný minister financií v utorok večer po tom, ako sa štyri strany dohodli na vytvorení koaličnej vlády. „Ak budem v piatok vymenovaný, som ochotný v pondelok cestovať do Bruselu, aby som sa zúčastnil na stretnutí Euroskupiny a aby som vyjednával,“ povedal. Do otázky postoja vlády však Mikloš vniesol iba málo nového svetla. Ak sa garancie zo strany Slovenska zrealizujú, bude to garancia na jedného obyvateľa v sume 833 eur. Obyvatelia krajiny majú v rámci eurozóny najnižšie príjmy, pričom sú na úrovni 72 % priemeru EÚ. Očakáva sa, že Mikloš, považovaný za fiškálneho jastraba, zaujme v oblasti výdavkov tvrdý postoj po tom, ako získal povesť reformátora počas predošlého pôsobenia vo funkcii ministra financií, keďže čelí rozpočtovému schodku, ktorý sa za tento rok prognózuje na úrovni 7 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Designovaná premiérka Iveta Radičová opakovane povedala, že jej strana nebude blokovať dohodu krajín eurozóny a uviedla, že situácia pokročila príliš ďaleko na to, aby sa dala zvrátiť. Nepovedala však, že jej vláda dohodu o Európskom fonde finančnej stability podpíše. Tento fond, ktorý má byť poslednou možnosťou na získanie úverov pre krajiny eurozóny odrezané od financovania na trhu, mal začať fungovať od 1. júla, ale oneskorenie procedúry, osobitne zo strany Slovenska, proces naťahujú.

Mikloš, ktorý sa vracia na post ministra financií, na ktorom pôsobil v rokoch 2002 až 2006, kedy presadil reformy, ktoré Slovensko priviedli do eurozóny, povedal, že nová slovenská vláda vidí málo priestoru pre fiškálne sprísňovanie v tomto roku, ale začne rozhodné škrty v roku 2011 a presadí široké reformy. „Fiškálna situácia je zlá a komplikovaná,“ povedal Mikloš. Doterajšia stredoľavicová vláda Roberta Fica bola všeobecne kritizovaná pre nedostatok rozpočtovej disciplíny. Celkový fiškálny deficit vzrástol vlani na 6,8 % HDP, keďže pokles ekonomiky o 4,7 % poškodil rozpočtové príjmy a spôsobil, že deficit rozpočtu sa oproti plánovanej úrovni 2,1 % viac ako strojnásobil. Mikloš nevidí rýchle riešenie. „Priestor na sprísňovanie je v tomto roku obmedzený,“ povedal. „Výrazné zníženie deficitu by malo nastať na budúci rok,“ dodal, ale neposkytol podrobnosti.

Uviedol však, že nevyhnutné budú reformy vrátane prijatia ústavného zákona o vyrovnanom rozpočte zo strednodobého hľadiska, prísnych pravidiel pre verejný dlh a opatrení na posilnenie efektívneho využívania verejných fondov a zjednodušenia výberu daní. „Z krátkodobého hľadiska sa chceme sústrediť na úspory na strane výdavkov a zo strednodobého hľadiska počas štyroch nadchádzajúcich rokov na opätovné naštartovanie rastu,“ uviedol. „Bude potrebná rýchlejšia konsolidácia ako na úrovni 0,5 percentuálneho bodu ročne.“ Európska komisia od SR žiada zníženie deficitu rozpočtu pod hranicu 3 % HDP do roku 2013. Slovensko najprv sľúbilo, že to dosiahne rýchlejšie, a to do roku 2012, ale v dôsledku krízy sa to oddialilo.