Najpozitívnejšou informáciou o hospodárení vlády na budúci rok je naozaj plánované zníženie deficitu verejných financií. Pre ministerstvo financií je prioritou, aby dlh nepresiahol úroveň 3,9 percenta hrubého domáceho produktu. Klesajúci trend tohto deficitu – zo 7,2 percenta HDP v roku 2002 cez približne 5 percent HDP v tomto roku – je nepochybne priaznivý. Aby to bolo jasné každému, stačí cudzie a trochu abstraktné slovo deficit nahradiť oveľa priliehavejším slovným spojením život na dlh. Dlhy, ako je známe, skôr alebo neskôr niekto musí zaplatiť. Dlhy, ktoré narobí vláda, musia aj s úrokmi zaplatiť daňoví poplatníci, ktorými sú všetci občania krajiny. V porovnaní s minulosťou je silnou stránkou rozpočtu aj jeho väčšia transparentnosť, čiže menej skrytých výdavkov a iných účtovných blufov. Ale aj slabých miest je viac ako dosť.

Agroloby valcuje školy

Najväčšia slabina chystaného rozpočtu sa ukrýva v štruktúre verejných výdavkov, ktoré sa napriek rečiam z posledných rokov stále zásadne nemenia. Vláda míňa obrovské peniaze spôsobom, na aký by im daňovníci zrejme nikdy nedali súhlas. „Štruktúra výdavkov nereflektuje priority, ktoré by vláda mala presadzovať pre urýchlenie ekonomického rastu a dlhodobej prosperity,“ tvrdí napríklad hlavný ekonóm a šéf stratégie VÚB Vladimír Zlacký. Zanedbávané je najmä budovanie kvalitného podnikateľského prostredia, v rámci ktorého sú podľa Zlackého najdôležitejšie „dobrá vymáhateľnosť práva, kvalitný vzdelávací systém a vybudovanie najmä cestnej infraštruktúry.“

Najviditeľnejšie sa tento problém prejavuje pri plánovaných dotáciách poľnohospodárom, ktoré by na budúci rok mali celkovo dosiahnuť takmer 20 miliárd korún – to je viac než 2,5-násobok verejných výdavkov na vysoké školstvo. Tento pomer je škandalózny, pretože výdavky na vzdelávací systém sú s dotáciami družstevníkom z hľadiska spoločenského úžitku neporovnateľné. Kvalitný vzdelávací systém je jedným z kľúčových predpokladov budúcej prosperity, zatiaľ čo poľnohospodárstvo verejné zdroje iba „preje“. Dotácie nepriamo zvyšujú ceny potravín (k cenám ich treba pripočítať). Navyše, nie je to odvetvie, v akom by Slovensko malo zvláštne komparatívne výhody, ktoré by zvýhodňovanie mohli aspoň ospravedlňovať.

Ešte viditeľnejší je nerozum pri rozmenení spomínaných súm na drobné. Kým budúcoročné výdavky štátu na jedného poľnohospodára dosiahnu okolo 270 tisíc korún, výdavky na jedného študenta vysokej školy budú na úrovni okolo 57 tisíc. Pri postupujúcom úpadku kvality vzdelávacieho systému je takýto postup vlády neospravedlniteľný. A to ešte agroloby spolu s koaličnou SMK zvedú v parlamente boj o ďalšie zvýšenie dotácií.

Ale nielen poľnohospodári by mali byť pri hodnotení rozpočtových výdavkov na muške. Škrty majú obrovskú rezervu aj v štátnej a verejnej správe. To isté platí aj o železniciach, ktoré opäť budú daňovníkov stáť ťažké miliardy bez náznaku zmien, aké sa udiali napríklad v STV – teda predovšetkým znižovania výdavkov, súvisiacich s obrovskou prezamestnanosťou.

Neisté premenné

Ďalším problémom štátneho rozpočtu je množstvo predpokladov, ktorých skutočné naplnenie je skôr úlohou pre veštcov. Napríklad vplyv daňovej reformy – je možné, že nižšie priame dane spôsobia príjmový výpadok, ktorý nenahradia ani zvýšené príjmy z jednotnej 19-percentnej dane z pridanej hodnoty a zvýšené spotrebné dane. Možné je však aj to, že nižšia daň z príjmu, najmä pre firmy, ktorým klesne z 25 na 19 percent, bude mať presne opačný efekt – a vláda ňou získa viac, než očakáva. Isté je len to, že nižšia než navrhovaná 19-percentná sadzba rovnej dane by motivácii pracovať a nehľadať spôsoby na obchádzanie zákonov výrazne prospela. A istote sa blíži aj predpoklad, že ak by aj takáto nižšia rovná daň v prvom roku priniesla príjmový výpadok v objeme niekoľkých miliárd, o rok či o dva by vláda na daniach vybrala viac než doposiaľ, takže by výpadok hravo vykryla a mohla by dane ďalej znižovať.

Nejasný je zatiaľ aj osud mnohých reformných zákonov, ktoré v najbližších týždňoch ešte len čakajú na schvaľovanie. Najdôležitejšia je otázka, aká bude ich finálna podoba. Stačí pár zásahov do legislatívneho balíka zdravotníckej reformy, reformy verejnej správy či do sociálnych zákonov, a parametre rozpočtu sa budú výrazne meniť. Postoje politikov zatiaľ nedávajú veľa dôvodov na optimizmus. Keďže plánovaná výška deficitu je zrejme nedotknuteľná, očakávané návaly „sociálneho cítenia“ rôznych politických strán sa pravdepodobne budú musieť premietnuť do budúceho zvýšenia daní.

Takže záver: zníženie deficitu a výdavkov v mnohých oblastiach je výborné. Pretrvávajúca – a v prípade agrosektora dokonca zhoršujúca sa – štruktúra výdavkov však hovorí, že ani tento rozpočet ešte nebude zdravý.

Plánované výdavky na poľnohospodárstvo

Celkovo 19,8 miliardy korún

Na jedného poľnohospodára 270.000 korún

Plánované výdavky na vysoké školstvo

Celkovo 7,86 miliardy korún

Na jedného študenta 57.000 korún