Rozhodnutie neprijať SR do eurozóny by bolo politickým verdiktom

Ak by niekto v súčasnosti, po nominálnom splnení maastrichtských kritérií, uvažoval o nevpustení Slovenska do eurozóny, uvažoval by podľa premiéra Roberta Fica politicky a nie ekonomicky

Rozhodnutie neprijať Slovensko do eurozóny by bolo podľa premiéra Roberta Fica skôr politickým ako ekonomickým verdiktom. Slovensko totiž podľa neho s bezpečnou rezervou splnilo všetky maastrichtské kritériá, vrátane často diskutovaného kritéria cenovej stability. „Ak by niekto teraz uvažoval, že Slovenská republika by euro nemala mať, už musí uvažovať politicky a nie ekonomicky,“ povedal na pondelňajšej tlačovej konferencii Fico. Rast cien je totiž podľa neho problémom nielen Slovenska, ale aj celej Európy. Premiér tiež odmietol, že by ceny boli na Slovensku umelo stláčané nadol. „Vôbec si nemyslím, že by boli vyvíjané tlaky na monopoly,“ dodal Fico s tým, že v prípade takéhoto konania by Európska komisia určite Slovensko na to upozornila.

Problém rastúcich cien podľa predsedu vlády v Európe vyplýva zo zdražovania energií a potravín. Slovensko pritom podľa neho ešte v porovnaní s niektorými štátmi únie drží ceny potravín na nižších úrovniach. Pomáha mu v tom relatívne dobre rozvinutý konkurenčný maloobchodný trh s potravinami. Ako premiéra doplnil minister financií Ján Počiatek, Slovensko preto nemožno porovnávať ani so Slovinskom, ktorého rastúce ceny po zavedení eura sa často predkladajú ako negatívny príklad pre Slovensko. Slovinci pritom podľa ministra okrem málo rozvinutej konkurencie v maloobchode uzavreli dohodu o nezvyšovaní cien pred vstupom do eurozóny, čo po prijatí eura spôsobilo prudký rast cien.

Slovensko má podľa Počiatka výhodu aj v zdravom ekonomickom raste, v ktorom produktivita práce stále prevyšuje rast miezd. Vláda je však napriek tomu pripravená prijať ďalšie antiinflačné opatrenia, ak to bude potrebné. Minister financií však dodal, že prognózy rezortu, Národnej banky Slovenska ako aj Medzinárodného menového fondu ukazujú, že inflácia by nemala prudšie vzrásť ani po prijatí eura. Podľa rezortu financií by mala v tomto roku dosiahnuť 3,4 %, v roku 2009 by mala dokonca spomaliť na 3 %. NBS predpokladá tohtoročnú infláciu na 2,8 % a nasledujúci rok 3,1 %, MMF zase prognózuje 3,3 % v roku 2008 a 3,5 % v roku 2009.

Minister financií je tak aj napriek objavujúcim sa informáciám o obavách európskych inštitúcií o udržateľnosť inflácie na Slovensku v nasledujúcich rokoch optimistom a pozvanie Slovenska do eurozóny vidí ako veľmi pravdepodobné. V prípade negatívneho hodnotenia pripravenosti je však podľa premiéra vláda naďalej pripravená plniť podmienky Paktu stability a rastu, držať infláciu na nízkych úrovniach a postupne znižovať deficit až k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2011. „Budeme v každom prípade pokračovať v plnení maastrichtských kritérií. Potvrdilo sa, že je to zdravé a má to význam,“ konštatoval Fico.

Slovensko nominálne splnilo všetky maastrichtské kritériá. Deficit verejných financií podľa Eurostatu vlani na Slovensku dosiahol 2,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) oproti hranici kritéria na úrovni 3 % HDP a verejný dlh bol 29,4 % HDP, čo je menej ako polovica zo 60-percentnej hranice kritéria. Inflačné kritérium krajina nominálne splnila s rezervou jedného percentuálneho bodu, keď referenčná hodnota dosiahla 3,2 %, kým dvanásťmesačný slovenský priemer ku koncu marca predstavoval 2,2 %. Pri kritériu kurzovej stability bolo podmienkou, aby koruna zotrvala v medziach režimu ERM II minimálne dva roky, čo slovenská koruna dosiahla v novembri minulého roka. Kritérium dlhodobých úrokových mier plní Slovensko bez problémov a so značnou rezervou 2 percentuálnych bodov, keď sadzby slovenských referenčných dlhopisov dosiahli 4,5 %.