Rozhodnutie Eurostatu, na základe ktorého by sa mali náklady dôchodkovej reformy započítavať do deficitu verejných financií, sa už zrejme nezmení. Pre agentúru SITA to uviedol poradca ministra financií Martin Bruncko. Kľúčovou otázkou je však podľa neho aplikácia tohto rozhodnutia. „Otázkou je, či sa bude takéto navýšenie deficitu verejných financií zohľadňovať, alebo upravovať pri posudzovaní pripravenosti na prijatie eura a pri posudzovaní deficitu verejných financií v kontexte Paktu rastu a stability,“ zdôraznil. Na túto tému sa v Rade Európskej únie (EÚ) na úrovni štátnych tajomníkov práve začína intenzívna diskusia, ktorú spoluiniciovalo aj Ministerstvo financií SR (MF). „My sa do nej budeme aktívne zapájať, s cieľom presadiť v tejto otázke ekonomickú logiku,“ dodal Bruncko.

MF berie na vedomie rozhodnutie Eurostatu v otázke fiškálnej klasifikácie dôchodkových systémov založených na kapitalizačnom princípe (tzv. druhý dôchodkový pilier). „Rozhodnutím sme však veľmi znepokojení, pretože je v protiklade s ekonomickou logikou a protirečí si princípom zodpovednej makroekonomickej a fiškálnej politiky,“ skonštatoval Bruncko. Základným cieľom EÚ v tejto oblasti je presadzovať také politiky, ktoré podporujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Jednou z nich sú aj reformy dôchodkových systémov, ktoré majú výrazným spôsobom znížiť budúce výdavky verejnej správy v súvislosti s dôchodkami a v súvislosti s tým aj implicitný dlh verejnej správy. Zavedenie kapitalizačného dôchodkového pilieru vedie podľa MF výrazným spôsobom k dosiahnutiu tohto cieľa.

Rozhodnutie Eurostatu klasifikovať dôchodkový systém založený na kapitalizačnom princípe mimo sektoru verejnej správy však podľa Bruncka z krátkodobého hľadiska zásadným spôsobom zvyšuje deficit verejných financií pre krajiny s takto zreformovaným dôchodkovým systémom. V súvislosti so súčasnými ekonomickými pravidlami EÚ, najmä Paktu rastu a stability, tým vytvára podľa Bruncka demotiváciu voči zavádzaniu týchto inak veľmi potrebných reforiem. „Z ekonomického hľadiska náklady na druhý pilier nepredstavujú nové výdavky verejnej správy a teda nijako neovplyvňujú súčasnú domácu spotrebu,“ dodal Bruncko.

Aj v prípade, že by Slovensko náklady dôchodkovej reformy muselo započítať do deficitu verejných financií, ktorý by sa tým zvýšil približne o 1 % hrubého domáceho produktu (HDP), malo by byť podľa Ivana Mikloša v silách vlády, stlačiť deficit o 1 % HDP v priebehu roka. „Pri priaznivom vývoji ekonomiky a fiškálnom vývoji, teda ak sa ukáže, že odhady daňových príjmov boli príliš konzervatívne, by sme mohli maastrichtské kritéria splniť do konca roku 2006 aj pri započítaní nákladov dôchodkovej reformy do schodku verejných financií,“ uviedol začiatkom roka Mikloš,.

Dopad deficitu, ktorý vyvolá zavedenie druhého kapitalizačného piliera, na verejné financie odhaduje guvernér Národnej banky Slovenska Mariána Juska na 1,5 % HDP. Tento faktor považuje Jusko za významný, keďže by mohol oddialiť čas vstupu SR do eurozóny. Zvýšenie deficitu verejných financií by totiž podľa Juska ohrozilo plnenie inflačného cieľa.