Investorom, ktorí minulý rok strávili na akciových trhoch rozvojových, či nových trhov sa mohla zatočiť hlava. Niektorým kvôli nestabilite, iným z úspechov. Celkove však bolo v minulom roku lepšie zabudnúť na akcie.

Morgan Stanley Capital International Emerging Markets Free – index banky Morgan Stanley pre rozvojové krajiny sveta od začiatku minulého roku klesol o 7,6 % v dolárovom vyjadrení. Avšak niektoré krajiny, napríklad Rusko priniesli investorom zaujímavé dividendy.

Kvôli podstatným rozdielom v dynamike vývoja nových trhov mohla manažérov skutočne rozbolieť hlava. Spomalenie rastu americkej a svetovej ekonomiky oslabilo vývoj krajín, ktorých hospodárstvo je orientované na export, čo súčasne skomplikovalo úlohy fondov s globálnou stratégiou alokácie finančných prostriedkov. Fondy orientované na investície do konkrétnych regiónov to tiež nemali jednoduché. Pretože na nových trhoch poklesla likvidita, fondy sa museli vyhýbať príliš veľkým alokáciám aj na trhoch, ktoré mali väčšiu dynamiku rastu. Napríklad v Latinskej Amerike sa dva najväčšie akciové trhy – mexický a brazílsky pohybovali protichodne. Index MSCI Mexico v minulom roku stúpol takmer o 16%, MSCI Brazil klesol o 25%. V porovnaní s týmito krajinami sú ostatné trhy tohoto regiónu tak malé, že ako by sa manažéri nesnažili umiestniť finančné prostriedky, akcie spoločností z týchto dvoch trhov predstavovali väčšiu časť portfólií fondov. Index MSCI Argentina klesol za minulý rok o tretinu a MSCI Latin America o 6,5%. Komplikovaná situácia bola v strednej a východnej Európe, na Blízkom východe a v Afrike. Index MSCI , ktorý spája všetky tieto krajiny klesol o 20%. Avšak veľké rozdiely boli medzi konkrétnymi krajinami. MSCI Russia stúpol o 43% a MSCI Turkey klesol o 38%. Analogické rozdiely boli aj v Ázii. Medzi lídrov patrila Južná Kórea, ktorá stúpla o 36% a najväčšie straty boli v Číne kde trh klesol o 26%. Index celého regiónu sa prakticky nezmenil a stúpol o nepodstatných 0,7%.

Tak jako v minulé roky situácia na kapitálovom trhu bola značne ovplyvnená situáciou na devízovom trhu. Brazílske spoločnosti a investori v minulom roku nakupovali americké doláre, čím sa zabezpečovali proti defaultu a devalvácii v Argentíne. Kombinácia s ďalšími vnútornými faktormi, ako aj energetickou krízou to viedlo k pádu kurz brazílskeho realu o 17%. Vzájomná súvislosť s devízovým kurzom, úrokovými mierami a situáciou na kapitálovom trhu sa vysvetľuje prítomnosťou zahraničných investorov, ktorí väčšinou hrajú podstatnú úlohu na nových trhoch.

Druhým faktorom, ktorý ovplyvnil kapitálový trh nie je spojený s menovou politikou a dokonca ani nie s ekonomickými ukazovateľmi krajiny. Celosvetový pokles v sektore telekomunikácií vytváral tlak na pokles cien akcií spoločností toho a príbuzných odvetví.

Preto dokonca rýchly rast ekonomiky, a počtu klientov národných telekomunikačných operátorov, nepomáha ich akciám. Jasným príkladom je Čína a Poľsko kde MSCI Poland klesol o 28%. Telekomunikčný faktor neovplyvnil situáciu v Rusku. Tu jednu z prvoradých úloh hrala ropa. Pokles cien ropy Rusko kompenzovalo tým, že zvýšilo dennú ťažbu čierneho zlata na 520 000 barelov denne. Akcie ropných spoločností, ktoré majú značný podiel na trhu stúpli. Analytici si všímajú aj to, že reformy a vývoj vzťahov medzi USA a Ruskom mali pozitívny vplyv na kapitálový trh.