Tento kalendárny rok sa niesol v znamení krachu subjektov, ktoré vyberali od obyvateľov vklady bez licencie na podnikanie v sektore finančných služieb. Na Slovensku niet obyvateľa bez príbuzného, ktorý by vložil do jedného z viacerých subjektov tohto typu peniaze. Vkladali aj tí s ekonomickým vzdelaním. Niektorí rozložili riziko. Nezverili peniaze jednému subjektu, ale radšej dvom či trom. Dôkazom toho je teta môjho švagra.

Na Slovensku môžu podnikať komerčné banky na základe existujúcich zákonov s povolením Národnej banky Slovenska a poisťovne, maklérske spoločnosti a správcovia podielových fondov na základe licencie Úradu pre finančný trh. V minulosti však na Slovensku pôsobili subjekty, ktoré nemali licenciu ani centrálnej banky ani Úradu pre finančný trh. Využívali nejednoznačnosť legislatívy a benevolentnosť inštitúcií, ktoré majú dohliadať nad finančným trhom.

HORIZONT

Prvý subjekt, ktorý sa prihlásil o slovo bola spoločnosť Horizont Slovakia. Založil ju bývalý príslušník Československej ľudovej armády Vladimír Fruni. Firma dostala licenciu obchodníka s cennými papiermi od Ministerstva financií SR, ktoré kedysi plnilo funkcie dozoru nad kapitálovým trhom. Horizont Slovakia ponúkal obyvateľom zhodnotenie vkladu vyššie ako sú úroky v komerčných bankách. Peniaze od ľudí vyberal tak, že uzatváral s klientmi zmluvy o pôžičke, alebo o vklade tichého spoločníka. Môže niekto niekomu zakázať, aby nebol tichým spoločníkom? Nemôže. Ani finančnú samovraždu. Je prinajmenej zvláštne, ak má firma niekoľko desiatok tisíc tichých spoločníkov a týmto spôsobom obchádza zákon o bankách.

Začiatkom februára tohto roku však Horizont Slovakia zavrel svoje pobočky. Po zavretí vymenil niekoľkých hovorcov. Plnili funkciu výhovorcu. Najprv sa vyhovárali, že firmu kupuje zahraničný investor, potom, že robí audítorskú kontrolu a potom… Potom to prasklo. Ukázalo sa, že konatelia firmy sa pokúsili prasknúť niekde za hranice všedných dní. Na firmy Horizont Slovakia a jej stopercentné dcérske firmy bol vyhlásený konkurz. Konatelia sú vo väzení. Pri kúpe firmy asistoval podnikateľ Jozef Majský. Je vo väzení. Až nezávislý však súd ukáže, či je vinný, alebo nie.

AGW A DRUKOS

Ten istý model ako Horizont Slovakia ponúkala košická spoločnosť AGW. Jeho ťažiskom boli nadpriemerné úroky. Hlavným hnacím motorom vkladateľov bola chamtivosť. Ukázalo sa, že vďaka chamtivosti nefunguje len trhová ekonomika, ale aj niektoré neštandardné subjekty na slovenskom finančnom trhu. Jedným z paradoxov, snáď aj nechcených je to, že predtým ako sa Národná banka Slovenska presťahovala do novej hypermodernej budovy hodnej aj Federálneho rezervného systému, bankový dohľad sídlil v Bratislave na Dunajskej ulici oproti obchodnému domu TESCO. Hneď vo vedľajšom vchode bola pobočka AGW a oproti v budove bývalej Omnie sa uhniezdila firma Horizont Slovakia.

Takmer takým istým spôsobom ako Horizont Slovakia a AGW získavala na podnikanie finančné prostriedky spoločnosť Drukos podnikateľa Františka Mojžiša. Pre získavanie peňazí a obchádzanie zákona o bankách si Drukos založil družstvo. To si požičiavalo peniaze od vlastných členov.

S firmou Drukos má AGW spoločnú jednu vec. Peniaze prestali vyplácať súčasne. Tomuto kroku predchádzalo vystúpenie Františka Mojžiša v televíznej relácii na telo, ktorý obvinil skupinu Penta z toho, že kvôli nej „to nejde.“ V ruke držal fax z elaborátom, ktorý neznámy autor faxoval kade tade.

Na rodzeil od iných subjektov sa František Mojžiš snažil aspoň o to, aby klienti dostali časť finančných prostriedkov, ktoré mu požičali na podnikanie. Časť prostriedkov začal vyplácať v lete tohto roku.

Na Drukos však už dávnejšie poľuje firma, ktorá má väzby na niektoré z firiem považované za šťuky na slovenskom finančnom trhu. Drukos sa snažil František Mojžiš pred nimi chrániť komplikovanou štruktúrou podnikateľských subjektov. Dva mali sídlo v Holandsku a jeden vo Veľkej Británii. Nepomohlo. Súd vyhlásil konkurz aj na túto firmu.

ÚLOHA ŠTÁTU

Vzťah štátu k nelicencovaným subjektom sa menil postupne. Prvým pokusom zamedziť im v podnikaní bol zákon o kolektívnom investovaní. Jeho pracovná verzia obsahovala ustanovenia, ktoré definovali zhromažďovanie finančných prostriedkov od verejnosti vôbec. Toto ustanovenie mohlo platiť nielen pre získavanie finančných prostriedkov do podielových fondov, ale aj pre akýkoľvek iný subjekt. Stalo sa však to čo viac vyhovovalo nelicencovaným subjektom. V ustanovení sa objavil doplnok podľa tohto zákona. Zákon sa tým vydezinfikoval. Pár chabých pokusov urobila Asociácia bánk, ktorá dala podnet na políciu. Veľmi slabý výkony v tejto oblasti majú za sebou polícia, spravodajské služby, Úrad pre finančný trh a Národná banka Slovenska. Obmedzili sa výroku typu – ja nič ja muzikant. My s tým nemáme nič spoločné. Pripomína to situáciu ak by horár dohliadal len na poľovníkov a pytliaci si môžu robiť čo chcú. Začali konať až keď „to všetko“ prasklo.