Každoročne sa z Francúzska, Nemecka a Spojených štátov amerických vracajú skupiny slovenských stredoškolákov po úspešnom roku na tamojších stredných školách. Ich spoločným znakom je neodškriepiteľné sebavedomie, samostatnosť a zrelosť v úsudku i konaní, aktívny vzťah k životu. A ešte niečo. Spoločná je aj organizácia, prostredníctvom ktorej zamenili pohodlný, pasívny, zvyčajne rodičmi usmerňovaný život doma za neistotu svojej ročnej existencie.

Bratislavská nezisková organizácia Americká kultúrna výmena (AKV) Slovensko spolupracuje s neziskovými organizáciami AISE (The American Intercultural Student Exchange, Inc.), USA, SILC France (Séjours Internationaux Linguistiques et Cultures) a s ICX (ICXchange – Deutschland), zabezpečujúcimi pobyty zahraničných študentov v týchto krajinách. Všetky majú v tejto činnosti prax približne 30 rokov. Na spolupráci je jedinečná skutočnosť, že ide o originálnu formu spojenia jazykového vzdelávania stredoškolákov s bežnou výučbou a o pochopenie cudzej kultúry sprostredkovane i priamo cez hostiteľskú rodinu. Navyše je takáto forma štúdia bezkonkurenčne najlacnejšia už aj preto, lebo ju zabezpečujú neziskové organizácie. Pohľad do katalógov a cenníkov známych amerických vzdelávacích spoločností, akými sú napríklad Poly Languages Institute, International English Institute, Accent On Language, College Of English Language San Diego, Rennert Biligual, hovorí, že ak nemáte v zálohe najmenej pol milióna korún, na učenie angličtiny v USA radšej rýchlo zabudnite. Podobne možno hovoriť aj o jazykových vzdelávacích inštitúciách v Nemecku, Francúzsku či vo Veľkej Británii. Rovnaká dĺžka štúdia, a to bez ďalších výhod, vychádza v iných inštitúciách aj päťkrát drahšie.

Návrat zrelých osobností

Riaditeľ AKV Tomáš Szabó o prijímaní slovenských stredoškolákov do programov zahraničného štúdia hovorí: „Pobyty našich študentov v amerických rodinách a školách majú už svoju tradíciu a perfektnú organizáciu. Zahraničné štúdium v Nemecku a Francúzsku organizujeme síce ešte len niekoľko rokov, ale doterajšie skúsenosti s pobytom našich študentov sú viac než dobré.“ Ako ďalej uviedol, slovenskí študenti patria v absolútnej väčšine prípadov k premiantom škôl, do ktorých boli umiestnení, a ich adaptácia vo vybraných hostiteľských rodinách je zväčša bezproblémová. A dôvod, prečo by mali mladí Slováci študovať aspoň určitý čas v zahraničí? Podľa neho je jasný: „Znalosti a skúsenosti, ktoré študenti získajú, sú kultúrne aj akademicky neoceniteľné. Každý, kto prežil nejaký čas v zahraničí, mi dá za pravdu, že osvojovať si cudziu reč doma alebo v prostredí, kde je materinským jazykom, je neporovnateľné. Súčasne s učením cudzieho jazyka študent vstrebáva iný spôsob vzdelávania. A tiež iný pohľad na svet a jeho problémy videné optikou veľkých národov, osvojuje si aj kultúru spoločnosti a zvyklosti národa, ktorý sa stal jeho hostiteľom. Tým, že je mladý človek síce v hostiteľskej rodine, ktorá sa stará o jeho ubytovanie, stravu, ako aj o to, aby sa rýchlejšie adaptoval v cudzom prostredí, ale pritom je ponechaný často sám na seba, rýchlejšie dozrieva a dokáže sa skôr zorientovať v rôznych životných situáciách. Mnohí rodičia takmer nepoznávajú svoje deti, keď sa po roku vracajú domov. Odchádzali závislí od rodičov, vracajú sa ako zrelé osobnosti schopné postarať sa o seba.“

Okrem USA, kde sa najmä pre vzdialenosť a náklady na pobyt neoplatí študovať menej ako jeden školský rok, záujemcovia o štúdium vo Francúzsku a Nemecku si môžu okrem ročných pobytov vybrať aj polročné (prvý alebo druhý polrok) štúdium, a Francúzsko umožňuje dokonca aj trojmesačné pobyty.

Základné podmienky

Podmienky prijatia na štúdium vo všetkých uvedených krajinách nie sú extrémne. Vekový limit je ohraničený minimálne pätnástym rokom a maximálne osemnástym rokom veku v čase nástupu na príslušnú strednú školu. Druhou podmienkou je, že študenti musia byť fyzicky a psychicky zdraví. Znamená to, že nemôžu mať zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú pokračujúcu liečbu alebo stály lekársky dohľad. Môžu mať bežné alergie s výnimkou alergie na domáce zvieratá. Tretia podmienka sa viaže na znalosť príslušného jazyka. Jeho ovládanie by malo byť na stredoškolskej úrovni. Od začiatku by sa študenti mali vedieť dohovoriť v bežných situáciách a mali byť schopní sledovať aspoň pasívne proces vyučovania. Záujemcov o štúdium v USA overia na AKV bezplatne SLEP testom, ktorý povinne vyžaduje AISE ako súčasť prijatia do programu.

Poslednou podmienkou je školský prospech – USA ho vyžadujú bez štvoriek. Len výnimočne prijímajú študentov, ktorí majú maximálne jednu štvorku kompenzovanú dobrými známkami z iných predmetov. Francúzi a Nemci povoľujú aj jednu štvorku, nie však z humanitného predmetu alebo z francúzštiny či nemčiny.

Vyberajú si domáci

V USA neprideľuje organizácia študentov rodinám, ale hosťovská rodina si vyberie študenta, o ktorom predpokladá, že si s ním bude rozumieť. Tým sa má dosiahnuť, aby spolužitie s hosťovskou rodinou bolo čo najlepšie. V tejto rodine bude potom študent bezplatne bývať a stravovať sa. Pokiaľ medzi rodinou a študentom nastanú problémy, vyrieši ich miestny zástupca agentúry (koordinátor). Keď sa problémy nebudú dať vyriešiť, študenta premiestnia do inej rodiny. AISE venuje veľkú pozornosť výberu hostiteľských rodín. Podľa T. Szabóa mnoho rodín sa do tohto výberu hlási, ale nie každá prejde náročnými kritériami. Tie, ktoré to dokážu, musia spĺňať vysoké morálne, psychologické i finančné podmienky.

Vo Francúzsku a v Nemecku SILC a ICX vyberú hostiteľskú rodinu, ktorá bude najvhodnejšia pre každého individuálneho záujemcu. Kritériá sú rovnako náročné ako v USA. Študent je v stálom kontakte a pod dohľadom koordinátorov SILC a ICX, ale aj samotnej AKV.

Bez poplatkov

Príslušné partnerské organizácie AKV v zahraničí zabezpečia prijatie na strednú školu v mieste bydliska bez akýchkoľvek poplatkov pre študenta. Školská dochádzka je povinná. Vo výnimočných prípadoch môžu byť študenti umiestnení aj do súkromnej školy, ktorá sa buď vzdá školného, alebo vyžaduje minimálne percento. Študent môže takéto umiestnenie odmietnuť.

V každej škole v USA, kde sú umiestnení zahraniční študenti, je akademický poradca, ktorý im pomáha pri štúdiu, výbere predmetov a riešení prípadných problémov. Študenti alebo ich rodičia nemôžu určovať, v akej oblasti alebo štáte USA chcú bývať – to je hlavná zásada umiestňovania. „Existujú výnimky, ktoré môžeme posudzovať individuálne. Výnimkou je napríklad tzv. priame umiestnenie, keď si americká rodina (príbuzní či priatelia) vyžiada konkrétneho študenta alebo umiestnenie výborného športovca. Aj v tomto prípade si však AISE preverí, či rodina spĺňa všetky predpoklady hostiteľskej rodiny podľa kritérií. Jedna z podmienok je, že sa v rodine nehovorí rodným jazykom študenta. Finančné podmienky sa nemenia,“ vysvetľuje T. Szabó.

O študijné pobyty je medzi mladými zo Slovenska veľký záujem. V uplynulých rokoch malo Slovensko pre štúdium v USA jednu z najvyšších kvót spomedzi zahraničných krajín, teraz ju ústredie AISE znížilo na 100 študentov ročne. Preto treba poslať prihlášku na štúdium najneskôr do konca apríla. „O prijatí či neprijatí do programu AISE študentov informujeme do piatich týždňov. Včasné podanie prihlášky nám umožní zabezpečiť kvalitné umiestnenie a zaradenie do programu. Študent získa čas na prípravu, vybavovanie formalít, zabezpečenie financií a korešpondenciu s hostiteľskou rodinou,“ dopĺňa informácie T. Szabó. Rovnaký termín je určený aj na prihlášky do Francúzska, do Nemecka je skrátený – už do 31. marca musia byť na AKV.

Ako využiť výhody?

Absolvent strednej školy s ročným pobytom v zahraničnej škole má niekoľko predností pred svojimi spolužiakmi. Lepšie ovláda cudzí jazyk a hlbšie pozná kultúru príslušnej krajiny. To ho zvýhodňuje aj pri hľadaní zamestnania, najmä v zahraničnej firme, ak sa preň po ukončení strednej školy rozhodne, alebo mu uľahčí prijatie na zahraničnú vysokú školu, ak chce svoje schopnosti ďalej rozvíjať.

Pravdaže, štúdium na zahraničnej vysokej škole nie je najlacnejšie, najmä na takej, ktorá sa považuje za prestížnu. Aj tu však robí AKV pre slovenských študentov službu. Na jej adresu sa môžu obracať záujemcovia o vysokoškolské štúdium na prestížnej The State Univesity of New York (SUNY), ktorá má svoju pobočku (UNYP) v Prahe. „Študenti v pražskej pobočke platia iba tretinu poplatku za štúdium na tejto americkej univerzite, ale diplom majú plnohodnotný, otvárajúci možnosti na európskom trhu práce,“ zdôrazňuje T. Szabó. Len tak na okraj dodáva, že na túto obrovskú cenovú výhodu už prišli aj americkí študenti i študenti z ázijských či afrických krajín a hlásia sa v hojnom počte. V minulom roku prejavilo záujem o štúdium na tejto škole vyše 1 300 uchádzačov z celého sveta. „Študent UNYP je súčasne registrovaný aj ako študent SUNY a môže počas štúdia prestúpiť na ktorúkoľvek zo 64 vysokých škôl v medzinárodnej sieti SUNY,“ potvrdzuje informáciu generálny riaditeľ UNYP Dinos Satratzemis. Vzhľadom na septembrový termín prijímacích pohovorov sa teda ešte môžu na AKV prihlásiť aj slovenskí záujemcovia.

Veľmi výstižne zhodnotila svoj ročný pobyt v USA Andrea Múčková z Bratislavy, dnes už študentka Ekonomickej univerzity: „Štúdium v zahraničí, to nie je len ovládanie cudzieho jazyka a vedomostí, ale je to aj väčší rozhľad, poznanie iného myslenia a uvažovania, iných životných priorít, širšie vnímanie sveta ako u tých, ktorí žijú len doma a zahraničie vidia iba očami dovolenkára. Je to aj psychické dozrievanie a schopnosť spoliehať sa výlučne na seba a veriť si.“