Do funkcie vás vymenovali 3. júla. Kedy očakávate vymenovanie riadneho prezidenta Slovenských telekomunikácií, a. s.?

V súčasnosti som poverený zastupovaním prezidenta spoločnosti, čo znamená, že je to len na určitý čas. Prezidenta budem zastupovať ešte niekoľko týždňov alebo mesiacov, až kým nebude vymenovaný nový. Mal by ním byť slovenský občan alebo niekto, kto hovorí dobre po slovensky. Viem, že akcionári intenzívne hľadajú kandidáta na pozíciu nového prezidenta.

Aké kritériá sa kladú na nového prezidenta spoločnosti?

Musí mať vysoko profesionálnu kvalifikáciu a tiež potrebné odborné skúsenosti. A to najmä preto, lebo hovoríme o jednej z najdôležitejších ekonomických či obchodných pozícií na Slovensku.

Vo viacerých slovenských spoločnostiach sa do čela spoločnosti dostali českí manažéri. Môže sa tak stať aj v prípade Slovenských telekomunikácií, a. s.?

Česká republika je, pravdaže, zahraničie. Ale jazyk je veľmi podobný slovenskému. Nechcem špekulovať, ale myslím si, že preferenciou je vybrať slovenského manažéra, ktorý bude vysoko profesionálny a schopný.

Existuje termín, do ktorého by sa mal nový prezident vybrať?

Podľa toho, čo viem, je to otvorený proces, ktorý môže určitý čas trvať.

Vy sám ste v Slovenských telekomunikáciách, a. s., od decembra 2000. Čo sa vám za toto obdobie podarilo dosiahnuť?

Som už dva roky členom predstavenstva a musím povedať, že je to pre mňa veľká výzva a páči sa mi, že tu pracujem. Táto spoločnosť je veľmi entuziastická. Jej stratégia sa v podstate nemení, bola stanovená predstavenstvom a je zameraná do budúcnosti, ale každý prezident spoločnosti má určité priority. A my sme ich stanovili v päťbodovom pláne. Do tohto plánu sme zakomponovali, čo je podľa nášho názoru dôležité pre ďalšie obdobie. V plnení týchto piatich bodoch vidím svoje aktuálne úlohy.

Aké to sú priority?

Prvým je tímový duch. Druhým bodom je zlepšenie imidžu Slovenských telekomunikácií, ktorý bol ovplyvnený rebalancingom cien v minulom roku. Monopolne vnímaná spoločnosť má totiž na trhu vždy imidž slona. Všade na svete preto musia veľké spoločnosti na svojom imidži veľa pracovať. Tretí bod je zameranie sa na zákazníkov. Predovšetkým čo sa týka firemných zákazníkov, s nimi musíme nielen hovoriť, ale im aj poskytovať najlepšie služby. Štvrtý bod je efektívnosť. Tento bod je spojený aj s hospodárením spoločnosti, ako aj s úsporami a nákladmi. Piatym bodom je urýchlenie rozvoja online služieb. Ide napríklad o iniciatívu eSlovakia a ďalšie, ktoré vedú k tzv. e-economy. To všetko pre mňa predstavuje veľkú výzvu.

Spomínali ste efektívnosť. Priemerný počet telefónnych liniek na jedného pracovníka je oproti vyspelým európskym operátorom stále nízky. V súčasnosti sa pohybuje okolo 180. V Európe sa tento ukazovateľ pohybuje okolo 400 a viac. Ako to chcete zlepšiť?

Efektívnosť musíme rozpracovať do väčšej hĺbky. Ale ak porovnáme Slovenské telekomunikácie napríklad s maďarským Matávom, musíme si uvedomiť, že v Maďarsku sa privatizácia spoločnosti uskutočnila už v roku 1993. Matáv má v súčasnosti približne 310 liniek na zamestnanca, pričom reštrukturalizácia v Matáve bola spustená v rokoch 1994-1995. Oproti Slovenským telekomunikáciám je to pomerne dlhý čas. Myslím si, že aj Slovenské telekomunikácie už v tejto oblasti dosiahli určitý pokrok. Chcem však ešte väčší. Fakt je, že telekomunikačná spoločnosť musí mať určitú efektívnosť vyjadrenú počtom telefónnych liniek na zamestnanca, aby mohla fungovať ziskovo. Slovenské telekomunikácie nemajú žiadnu inú možnosť, ako sa snažiť dosiahnuť ukazovatele efektívnosti, ktoré sú stanovené pre európske krajiny. Samozrejme, za určitý čas. Čo môžeme v tomto smere robiť? Buď z dlhodobého hľadiska znižovať počet zamestnancov, alebo zvýšiť efektívnosť. Dúfajme, že budeme schopní urobiť oboje, ale rozšírenie ekonomických aktivít závisí aj od ekonomických podmienok v krajine. Koncentrácia na core-business je pre nás veľmi dôležitá. Ide o princíp, kde každý by mal robiť to, v čom je najlepší. Týka sa to aj predaja spoločnosti Telemont. Telekomunikačné spoločnosti by sa nemali zaoberať kopaním a ukladaním káblov alebo konštrukčnými prácami. Podobné skúsenosti máme aj z iných krajín.

Koľko zamestnancov majú Slovenské telekomunikácie v súčasnosti?

V súčasnosti máme približne 10 500 zamestnancov. Z nich približne 800 pracuje v dcérskej spoločnosti Rádiokomunikácie. Predpokladám, že do konca roka počet zamestnancov klesne pod 10-tisíc a v roku 2003 plánujeme znížiť ich stav ešte o zhruba ďalších 10 percent.

Mobilní operátori ohrozujú operátorov pevných liniek. V SR je už o milión viac mobilných liniek ako pevných. Ako sa chcete brániť?

Penetrácia mobilných liniek je skutočne vyššia ako penetrácia pevných. To však platí nielen pre Slovensko, ale aj pre ostatné krajiny. Je to najmä pre rozvoj predplatených služieb. Keď však porovnáme obe oblasti, musíme si uvedomiť, že operátor pevných liniek poskytuje rozmanitejšie služby ako mobilný operátor. Sme oveľa silnejší v oblasti služieb s pridanou hodnotou, napríklad v oblasti dátových služieb či internetu. Mobilní operátori sú vo veľkej miere aj našimi zákazníkmi, pretože používajú naše prenajaté okruhy. Treba však brať do úvahy aj to, že pevnú linku v dome používa viacero užívateľov, a teda počet skutočných užívateľov našich služieb môže byť ešte vyšší. Našou stratégiou ako pevného operátora je zamerať sa na to, čo vieme najlepšie. Čiže na kvalitu pevných liniek, na dátové služby a na internet. Napríklad na širokopásmový prístup ADSL. Pravda však je, že časť telekomunikačných činností pevného operátora prechádza k mobilným operátorom, a to najmä pre pohodlie zákazníka. Stále je však veľa činností, ktoré nemôže vykonávať mobilný operátor. A to je naša silná stránka. Tradične tiež operátori pevných liniek vlastnia mobilných operátorov.

Budete sa teda orientovať viac na dátové služby a prístup do internetu?

Širokopásmový prístup je niečo, čo nie je mobilný operátor schopný poskytovať. Takže na túto oblasť sa určite budeme zameriavať, ale nezabudneme ani na hlasové služby. Na druhej strane vývoj napreduje aj v mobilnej oblasti a čoraz častejšie sa budeme stretávať aj s pojmom m-economy. Súvisí to s príchodom nových technológií ako je GPRS či UMTS.

Deutsche Telekom AG je založený na štyroch divíziách. Prejdú aj Slovenské telekomunikácie, a. s., na tento model riadenia spoločnosti?

V súčasnosti máme na Slovensku dva piliere. Pevné linky zahŕňajú dátové linky, systémovú integráciu a internet. Mobilné služby poskytuje spoločnosť EuroTel Bratislava, a. s. Rozvinutie úplnej štruktúry je otázkou veľkosti a tiež ekonomického rozvoja. V súčasnosti však niečo také neplánujeme. Vzhľadom na veľkosť Slovenských telekomunikácií je výhodnejšie využívať synergické efekty a spoluprácu v rámci jednej spoločnosti. Ak sa totiž pozrieme na výnosy napríklad dátových služieb, nie sú až také vysoké, aby mali samostatnú divíziu. Niečo iné to je v Nemecku. V susednom Maďarsku síce majú štyri divízie, ale všetky sú pod hlavičkou spoločnosti Matáv.

Neplánujete rebranding podobne ako v ČR Pegas na T-mobile?

Iste, je tu určitá tendencia. Je to v súčasnosti otvorená otázka, ktorá ešte nie je na úrovni materskej firmy vyriešená. Musíme zvážiť výhody prípadného rebrandingu. Musíme sa však pýtať aj našich zákazníkov. A my sa ich pýtame.

Je určený časový limit?

V prvom rade je to otázka financií. V súčasnosti sa na rebranding pripravujeme a dúfam, že ho budeme schopní uskutočniť do jedného roka.

Podľa posledných informácií vaše hospodárske výsledky nie sú také dobré ako v minulom roku. Prečo?

Za prvých šesť mesiacov sme skutočne zaznamenali negatívny vývoj vo výnosoch. Povedal by som, že je to vzhľadom na blížiacu sa liberalizáciu trhu. Máme o štyri percentá výnosov menej, ale to je relatívne. Všetky ostatné ukazovatele sú lepšie než v minulom roku. Sme lepší v nákladoch, čiže sme efektívnejší, zlepšujeme sa aj v oblasti prevádzkového zisku a tiež v oblasti zisku pred zdanením. Takže s našimi ekonomickými výsledkami sme celkove spokojní, ale bol tam určitý pokles vo výnosoch, čo sa tak rýchlo nezmení, pretože prichádza liberalizácia. Na zvyšku trhu už totiž máme konkurenciu, len v pevných službách zatiaľ nie. Trh telekomunikačných služieb je už teraz plne liberalizovaný, okrem hlasovej služby na pevných linkách.

Úplná liberalizácia bude znamenať významný posun v slovenskom telekomunikačnom trhu?

Budeme mať na trhu hlasových služieb konkurenciu. To je niečo, čo vítame, pretože nechceme byť monopolnou spoločnosťou. A bude to prínosom aj pre zákazníkov. Mali by mať možnosť získať najlepší produkt za najlepšiu cenu. Ak si kupujete auto, nechcete si kúpiť Trabant alebo Wartburg. Napríklad v Európskej únii je plná konkurencia iba od 1. januára 1998. Zákazníci by nemali mať ilúzie o tom, čo prináša liberalizácia, pretože potenciálni konkurenti na trhu sú a prídu aj ďalší. Budú sa však zameriavať najmä na profitabilných klientov a ziskové činnosti. Nebude pre nich asi veľmi ziskové rozvíjať svoju činnosť napr. na východnom Slovensku. Otázka je, či na trhu bude veľa telekomunikačných operátorov, ktorí budú poskytovať plnú škálu služieb. Niektorí operátori budú chcieť poskytovať služby bez toho, aby investovali. To je však úloha pre slovenskú vládu a legislatívu. Preto stále obhajujeme tzv. konkurenciu, ktorá investuje do infraštruktúry. Ten, kto zabezpečí rozvoj telekomunikačnej infraštruktúry, by mal mať možnosť konkurovať, a ten, kto ju nechce rozvíjať, by mal dostať nejaké podmienky. Od 1. 1. 2003 prídu na trh operátori, ktorí budú poskytovať aj služby. Uvidíme aké.

K čomu by to podľa vás viedlo, ak by prešla navrhovaná novela telekomunikačného zákona?

Je dôkazom zodpovednosti poslancov, ktorí sa rozhodli pre prípravu nového telekomunikačného zákona, ktorý sa už pripravuje na MDPT SR a bude v súlade s tzv. novým regulačným rámcom, a nie pre prijatie novely, ktorá by platila iba jeden rok a nezohľadňovala by aktuálne legislatívne prostredie Európskej únie. Táto krajina si nemôže dovoliť prijímať zákony, ktoré by vzápätí opäť a opäť novelizovala. Tu by malo platiť známe „dvakrát meraj a raz rež“.

V súvislosti s liberalizáciou sa často spomína aj uvoľnenie miestnych vedení.

Uvoľnenie miestnych vedení nie je liberalizácia, je to iba jeden z jej krokov. Ak však príde príliš rýchlo, bude to nevýhodné pre zákazníkov a proti konkurencii založenej na investíciách do infraštruktúry. Ak sa infraštruktúra ešte rozvíja, nemá vôbec zmysel zavádzať sprístupnenie miestnych vedení, pretože to demotivuje investície. V niektorých krajinách Európskej únie bolo vďaka tejto argumentácii uvoľnenie miestnych vedení odložené. A ak niekto hovorí, že uvoľnenie prístupu k miestnym vedeniam by viedlo k zlacneniu internetu, je to úplne nesprávne.

Zvýšenie cien internetu, ktoré ste ohlásili k 1. augustu, vzbudilo vlnu nevôle. Viaceré združenia, ako aj politické strany tento krok kritizujú.

Je veľmi ľahké sľúbiť ľudom niečo s tým, že zaťažíte súkromnú spoločnosť. A Slovenské telekomunikácie sú súkromná spoločnosť. My musíme účtovať ceny za internet, ktoré pokrývajú naše náklady. V každom prípade sa nám nepáči, že táto politická hra sa hrá na našich chrbtoch. Ak totiž politické strany začnú robiť sľuby ohľadom internetu, musia si uvedomiť, že nejde len o Slovenské telekomunikácie, a. s., ale aj o ne samé. Pretože štandardné ceny za prístup na internet bez DPH sú na Slovensku najnižšie z krajín Visegrádskej štvorky. Politici by napríklad mohli urobiť kroky smerujúce k zníženiu DPH na internetové služby.

Čo by mali urobiť vláda či politici, aby sa zlacnil prístup na internet?

Nejde iba o vládu, ale aj o politické strany, ktoré chcú byť v novej vláde. Pravda je taká, že musí existovať určitá dohoda medzi poskytovateľom prístupu a vládou. Napríklad v Maďarsku, kde je DPH na telekomunikačné služby až 25 %, dotuje vláda prístup na internet ročne sumou v prepočte 600 mil. Sk. DPH na Slovensku pre telekomunikačné služby je 23 %, zatiaľ čo v Poľsku či v Českej republike je to sedem, resp. päť percent. Oba prístupy by mohli výrazne znížiť ceny za pripojenie. Náš príspevok k internetizácii je projekt eSlovakia, pri ktorom spolupracujeme s vládou. V rámci nej poskytneme do roku 2004 prístup na internet všetkým základným a stredným školám na Slovensku za výhodné ceny. Bude nás to stáť významné prostriedky, ale považujeme to za príspevok k výchove mladých ľudí a k zlepšovaniu informatizácie na Slovensku.

Prvého júna ste začali s testovacou prevádzkou technológie ADSL, na ktorú zákaznícka verejnosť dlho čakala a ktorú ste na príkaz Protimonopolného úradu SR museli pozastaviť už 12. júna. Čo bude s touto technológiou ďalej?

Záležitosť s ADSL je veľmi nešťastná. Dúfame, že na Protimonopolnom úrade SR prevládne profesionálny prístup a už v dohľadnom čase rozhodne. Od 12. júna, keď Protimonopolný úrad SR zastavil testovaciu prevádzku ADSL, čakáme na rozriešenie tejto otázky. Je to škoda, pretože ide o najmodernejšiu technológiu na prístup k internetu. A to nielen pre koncových zákazníkov. ADSL sme ponúkli aj ako veľkoobchodný produkt našim konkurentom. Ale tí majú očividne iné záujmy. Protimonopolný úrad SR je nezávislým úradom, ktorý má dbať na to, aby na bola na Slovensku zdravá konkurencia. Dúfame, že ju skutočne zabezpečí v prospech verejnosti.

Má Protimonopolný úrad SR stanovený čas, dokedy musí takéto podania vyriešiť?

Áno, stanovuje ju zákon o ochrane hospodárskej súťaže a je to šesť mesiacov odo dňa začatia konania. Predseda úradu môže lehotu na vydanie rozhodnutia v zložitých prípadoch primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov. Proti rozhodnutiu sme sa odvolali, ale doteraz sme neboli úspešní.

Plánujete sa prípadne odvolať na medzinárodnú arbitráž?

V súčasnosti ešte nie sme v takomto štádiu. V rámci právneho postupu sme sa odvolali na Slovensku a stále dúfame, že dosiahneme pozitívne rozhodnutie. Podľa nášho názoru sú totiž dôvody, ktoré v sťažnosti uviedla Asociácia poskytovateľov internetu, nepravdivé. V podaní operovali taktiež s bezohľadnou cenotvorbou. Podľa nášho názoru však iba zle spočítali svoje biznisové modely. Pri poskytovaní novej služby nemôžete očakávať okamžité zisky od prvého dňa. Nevzdáme sa a budeme sa snažiť o včasné zavedenie ADSL ďalej.

Slovenské telekomunikácie, a. s., boli podozrievané z dampingu. Ako vyzeral váš obchodný model, z ktorého ste vychádzali pri tvorbe cien pre službu ADSL?

Podozrenie z dampigu podľa našej konkurencie spočívalo v tom, že našim zákazníkom ponúkame príliš nízke ceny a našim konkurentom príliš vysoké. Urobili sme kompletné výpočty a rátali sme s viacerými zákazníkmi za obdobie 13 mesiacov. Maloobchodná cena poskytovaná zákazníkom bola založená na cenách na trhu a rátala s návratnosťou za isté obdobie. To znamená, že nemôže byť dampingová. Celý obchodný model musíte založiť na rozumných obchodných predpokladoch a určitom období návratnosti. To isté platí aj pre veľkoobchodné služby, čiže pre poskytovateľov internetu.

Čo bolo podľa vášho názoru dôvodom, že Asociácia poskytovateľov internetu podala podnet na Protimonopolný úrad SR?

Podľa všetkého API tiež nie je jednotná vo svojich názoroch. Sú tam rôzne názory a v podaní sa odrazili najmä osobné záujmy niektorých spoločností. Môžem iba špekulovať o tom, aké boli okrem osobných záujmov dôvody. Môj názor je, že ADSL predstavuje veľkú konkurenciu pre iné cenovo náročnejšie technológie, ako je napr. FWA.

Mark Peter von Lillienskiold

Funkcia: zastupujúci prezident Slovenských telekomunikácií, a. s.

Vek: 57 rokov