Nanotechnológia je na základnej úrovni jemnou technológiou, ktorá dokáže manipulovať s jednotlivými molekulami, a vytvárať tak objekty s rozmermi menšími ako 100 nanometrov. Jeden nanometer je miliardtina metra alebo inými slovami jedna stotisícina hrúbky ľudského vlasu.

Odborníci však predpokladajú omnoho širšie využitie tejto mladej vedeckej disciplíny. Hovoria o veľkom prieniku nanotechnológie, biotechnológie a informačných technológií. Dá sa očakávať, že stroje budúcnosti budú obsahovať organické tkanivá. Že vzniknú miniatúrne počítače, neviditeľné pre ľudské oko. A že sa objavia nanoboty – mikroskopické roboty, ktoré sa budú napríklad pohybovať v ľudskom tele a odstraňovať krvné zrazeniny či rakovinové nádory.

Peniaze na výskum

Americký prezident George Bush sa snaží presvedčiť predstaviteľov Kongresu, aby na vedecký výskum v tejto oblasti vyčlenili čo najvyššiu sumu zo štátneho rozpočtu. Vlastný výskum majú aj viaceré významné spoločnosti z oblasti informačných technológií.

Napríklad spoločnosť Hewlett-Packard v spolupráci s Kalifornskou univerzitou vyvinula technológiu, ktorá v budúcnosti umožní vyrábať počítače menšie ako špendlíková hlavička. Spoločnosť tiež pracuje na technológii, ktorá by umožnila výrobu drôtov hrubých iba dva nanometre, čo predstavuje veľkosť šiestich atómov. Na neustálom zmenšovaní počítačových procesorov pracuje aj spoločnosť Intel. Nedávno vyrobila čip s tranzistormi, v ktorých šírka priechodov (tzv. brán), cez ktoré prechádza elektrický prúd, dosahuje iba 60 nanometrov. Predstavitelia Intelu očakávajú, že sa im podarí zmenšiť tento rozmer na 15 nanometrov v druhej polovici tohto desaťročia. Veľkú pozornosť venuje nanotechnológii spoločnosť IBM. Jedným z výsledkov jej výskumov je technológia, ktorá umožní vyrábať pevné disky s mimoriadne vysokou hustotou záznamu: na rovnakej ploche sa bude môcť uložiť až 40-násobne viac informácií ako doteraz. IBM predpokladá, že pevné disky založené na novej technológii sa začnú vyrábať o dva až tri roky.

Na výskume pracujú aj menej známe začínajúce firmy. Napríklad spoločnosť Nantero, ktorá by chcela vyvinúť revolučný typ operačnej pamäte, vyrobený čiastočne z organickej hmoty. Predstavitelia spoločnosti sľubujú, že funkčný prototyp takejto pamäte vytvoria o jeden až dva roky.

Vzbura robotov?

Čo sa týka samotných nanobotov, pre súčasníka sú skôr predstavou zo sci-fi filmov. Väčšina vedcov však očakáva, že by sa mohli objaviť v najbližších dvadsiatich rokoch. Nanoboty dokážu manipulovať s jednotlivými atómami, a vytvárať tak neuveriteľne presné zásahy do opracúvaného materiálu či do ľudského tkaniva. V prípade rakovinového nádoru by napríklad dokázali odstrániť len zhubné bunky, bez poškodenia zdravého tkaniva. Chirurg budúcnosti by tak namiesto skalpela držal v ruke klávesnicu počítača a na diaľku by dával pokyny miniatúrnym operujúcim robotom. Aby boli spomínané zásahy aj dostatočne rýchle, musí byť nanobotov dostatočné množstvo. Vedci preto rátajú s tým, že sa nanoboty dokážu rozmnožovať. Samy vyrobia novú generáciu a naprogramujú jej zadanú úlohu. Tu vznikajú obavy, že pri mnohonásobnom programovaní môže dôjsť k chybe a nová generácia nanobotov sa vymkne spod kontroly. Najmä v prípade nanobotov v ľudskom tele by taká porucha mohla mať katastrofálne následky. Preto sa objavujú návrhy na vytvorenie špeciálnych nanobotích „kománd“, ktoré by vyhľadávali a likvidovali neposlušných kolegov.

Inteligentný nábytok

Možnosť existencie miniatúrnych robotov podnecuje fantáziu výskumníkov. Švajčiarsky expert na umelú inteligenciu Ernest Zweig verí vo víziu inteligentných predmetov dennej spotreby, ktoré sa budú skladať zo samých nanobotov. „Predstavte si, že každá molekula vašej pohovky bude mať vlastnú inteligenciu a bude môcť podľa potreby meniť svoje postavenie v celej štruktúre. V praxi by to znamenalo, že na váš pokyn zmení pohovka farbu alebo tvrdosť povrchu. Alebo sa nanoboty preskupia tak, že sa pohovka zmení na kreslo či na iný kus nábytku.“ E. Zweig verí, že inteligentný nábytok bude o 20-30 rokov. Na podobnom princípe by mohlo fungovať inteligentné oblečenie, ktoré by podľa potreby menilo farbu a hustotu. Navyše by mohlo plniť funkciu akéhosi „obliekateľného“ počítača. Textilné vlákna by slúžili aj ako médium na ukladanie informácií. Časť oblečenia, napríklad rukáv, by mohla v prípade potreby spriehľadnieť a slúžiť ako obrazovka. Celý počítač by sa pravdepodobne ovládal hlasom.

Autor je spolupracovníkom PROFITU.