Robert Shiller mal v Spojených štátoch šťastie a v Nemecku smolu. Jeho najnovšia publikácia „Iracionálny ošiaľ“ sa dostala na americké knižné pulty vlani v marci. V tomto mesiaci sme zažili nielen historické burzové rekordy, ale aj gigantický prepad hodnoty akcií, spárený často s panikou aktérov na parkete. Robert Shiller sa stal medzičasom v Spojených štátoch populárnym ekonomickým odborníkom. Veď bol vstave správne predpovedať, kedy sa skončí dovtedy nevídaný kurzový ohňostroj na Wall Street! V Nemecku uzrel preklad jeho knihy svetlo sveta až koncom vlaňajška – to už bola burza medzi Rostockom a Mníchovom dávno na kolenách, kurzy mnohých nemeckých účastín sa prepadli o desiatky percent. Americký čitateľ Shillerovej publikácie ešte teda mohol včas predať svoje účastiny; nemecký sa do nej môže vnoriť až po ňom – keď to najhoršie má podľa všetkého za sebou; aj keď hodnota mnohých nemeckých akcií klesá aj v týchto dňoch. Napriek tomu narazila Shillerova kniha v Nemecku na mimoriadny záujem. Kto by sa nechcel poučiť do budúcnosti?! Ktorý burzián by sa nechcel vyvarovať tisíckrát oľutovaných chýb?!

O čom teda Robert Shiller v svojej najnovšej publikácii vlastne píše? Analyzuje zrod a vývin obrovskej špekulačnej bubliny, rastu kurzov akcií bez ekonomického podloženia. Shiller uvádza tri hlavné skupiny faktorov, ktoré najviac prispeli ku kurzovej explózii. K štruktúrnym činiteľom ráta rozmach celosvetovej počítačovej siete, rozklad Východného bloku, víťazstvo demokracie a trhovej ekonomiky na plnej čiare, ďalej rozvoj penzijných investičných fondov v Spojených štátoch, ako aj nízku mieru inflácie ako znak dynamickéoh amerického národného hospodárstva. Za hlavný kultúrny faktor považuje expanziu burzového spravodajstva v masovokomunikačných prostriedkoch. Predovšetkým televízne burzové programy na kanáloch CNBC a CNN prispeli veľkou mierou k popularizácii obchodovania s účastinami. A napokon si Robert Shiller berie pod lupu psychologické činitele monumentálneho rastu akciových kurzov. V tomto kontexte sa domnieva, že aktéri na parkete nie sú – ako sa dosiaľ predpokladalo – racionálne uvažujúci obchodníci, ale do veľkej miery obete mnohorakých psychologických pascí: napríklad sklonu ľudí k stádovitosti, náchylnosti skôr vnímať pozitívne ako negatívne informácie, ako aj sebapreceňovania nových, mladých burziánov. Všetky tieto psychologické faktory prispeli spolu so štruktúrnymi a kultúrnymi k tomu, že na burze sme mohli v posledných rokoch pozorovať doslova a do písmena bezpríkladný akciový ošiaľ.

Hodnota účastín rástla dlhý čas bez prestania; každý kto kupoval akcie, na nich aj zarobil. Tvrdé ekonomické orientačné údaje, ako povedzme podnikový zisk či výška úrokovej miery, nehrali skoro nijakú rolu. Explóziu kurzov vysvetľovali analytikovia vypuknutím novej hospodársko-politickej éry, epochy takzvanej „novej ekonomiky“. Jej hlavným charakteristickým znamením je podľa ich náhľadu fakt, že základným výrobným faktorom už nie sú stroje a zariadenia, ale idey. Komunikačným prostriedkom je internet. Kto má úspešný nápad, má vyhraté – podnikateľské hranice vlastne nejestvujú. Kliknutím myšky sa nový nápad dostane okamžite, prostredníctvom e-mailu do celého sveta. Boj o trhy nie je sústredený na jednotlivú krajinu, ale na celý glóbus. Postupom času však ekonomickí experti prišli na to, že aj firmy z „novej ekonomiky“ sa musia správať podľa „klasických“ ekonomických zákonov, sformulovaných už v 18. storočí Adamom Smithom. Konkrétne, že každá firma potrebuje na prežitie vykazovať zisk, že aj v epoche internetu musí ponuka naraziť na dopyt, že cena musí vykrývať minimálne výrobné náklady – a podobne.

Vytriezvenie v marci uplynulého roku bolo pre mnohých burziánov viac ako bolestivé. Hodnota mnohých akcií klesla rádovo o desiatky percent. A pohľad do budúcnosti? Robert Shiller v svojej knihe „Iracionálny ošiaľ“ podčiarkuje, že veľa zo spomínaných štruktúrnych, kultúrnych a psychologických faktorov, ženúcich kurzy akcií do historicky jedinečných výšin, stratili na svojej hnacej sile. Nových pozitívnych činiteľov však na burzovom horizonte nieto. Shillerovo zhrnutie je pesimistické: Je skalopevne presvedčený, že na obzore sa vynárajú roky burzovej suchoty, klesajúcich alebo stagnujúcich akciových kurzov. V takomto prípade by sa aj mnohým nemeckým burziánom oplatilo prečítať si jeho publikáciu, aby sa vyhli ďalším finančným stratám. A Shillerovu analýzu a výhľad do budúcnosti by si mali zobrať k srdcu takisto slovenskí burziáni, obchodujúci so západnými akciami.