Intervencie na medzinárodných finančných trhov pomôžu rastu alebo oslabeniu niektorej z hlavných svetových mien len na krátky čas. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Mundell v rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt uviedol, že z dlhodobého hľadiska potrebuje svet dohodu o stabilite trhov hlavných svetových mien: dolára, eura a jenu. „Musíme niečo podniknúť proti nášmu chybnému menovému systému,“ a dodal, že je predsa absurdným, že dve najdôležitejšie meny sveta dosiahnu voči sebe výkyv 40 %.

Mundell sa domnieva, že kurzy mien možno stabilizovať podobným spôsobom, ako sa to robí s cenami surovín. „Aj tam sú kartely, ktoré bránia pohybu cien. Menové systémy nie sú ničím iným ako kartelom, na ktorom sa zúčastňujú vlády“.

Ekonóm sa však vyslovil proti jedinej svetovej mene. Podľa neho by si mal každý región zachovať svoju menu. Pre svetový obchod by sa však už dala vytvoriť svetová mena. Skladala by sa z koša dolára, eura a jenu. Táto mena by sa mohla stať realitou podobným spôsobom, ako to bolo v prípade zrodu eura. Prvým krokom k jej ustanoveniu by mala byť dohoda o spoločnom inflačnom cieli. Potom by malo nasledovať zafixovanie úrokových mier. Bola by to úloha pre nejakú peňažno-politickú radu. Stabilita výmenných kurzov by sa potom zabezpečovala intervenciami.

Mundell o súčasnom prepade dolára uviedol, že bude pokračovať dovtedy, pokiaľ centrálne banky proti nemu nič nepodniknú. Nevie, či dnom pre pád dolára bude hodnota 1,35 USD alebo 1,50 USD (48,37 Sk) za jedno euro (40,79 Sk). Potom by došlo k následkom, najmä v prípade, ak by rast americkej ekonomiky bol silnejší ako európskej.

Mundell patrí medzi kritikov šéfa americkej centrálnej banky Alana Greenspana. „Nekritizujem ho za prácu v USA,“ povedal, „robí, čo je jeho povinnosťou. Čo mu vyčítam, je, že má veľmi malú predstavivosť o tom, čo znamená jeho politika pre celosvetový hospodársky systém“.

USA má moc manipulovať výmenný kurz dolára tak, že podporuje priebeh konjunktúry v Spojených štátoch. Európe však táto moc zatiaľ chýba.

Ekonóm je veľkým stúpencom eura. Spoločná mena sa stala druhou najsilnejšou na svete. Spoločná mena je veľkou výhodou európskych podnikov a povedie aj k integrácii kapitálových trhov. Odmietol tvrdenia, že rovnaké úroky Európskej centrálnej banky neslúžia všetkým krajinám spoločenstva rovnako. „To je dosť rozšírený omyl,“ povedal Mundell. „Podobné rozdiely v tempe rastu sú aj v Amerike. Ak v nich nejaká časť rastie rýchlejšie, získava väčší podiel na peňažnej mase. Úroky sa preto meniť nemusia“.

Mundell za najväčšiu prednosť zavedenia eura pokladá to, že vlády svoje problémy už viac nemôžu presúvať na centrálne banky. Postavil sa aj na obranu Paktu stability a rastu, ktorý je podľa neho prekážkou tomu, aby vlády nevŕšili obrovské dlhy a súčasne aby nevyužívali výhody lacných peňazí a nízkej inflácie. Politici totiž nekonajú ako štátnici, ale tak, aby boli znovu zvolení. Mundell je však za pružnosť paktu. Ak by Luxembursko, ktoré štátny dlh predstavuje len 10 % jeho hrubého domáceho produktu malo rozpočtový deficit 5 alebo 10 % HDP, to by ho neznepokojovalo. Avšak ak by ho malo rovnaký aj Taliansko so štátnym dlhom 110 % hodnoty HDP, bol by to obrovský problém.