Keď v roku 1997 prepukla ázijská ekonomická kríza, ekonomika novo vznikajúcich trhov juhovýchodnej Ázie praskala vo švoch. Niektorí ekonómovia v prebiehajúcich udalostiach uvideli niečo kladné. Robili si nádeje, že sociálne otrasy a nevyhnutnosť reforiem ekonomiky prinútia ázijských „tigrov“ vážne zaoberať sa riešením problémov, ktoré sa kopili desiatky rokov. Zatiaľ sa tieto nádeje nestali realitou. Pred krízou boli krajiny juhovýchodnej Ázie pre zahraničných investorov jedny z najpríťažlivejších. Dnes sa len Čína a Kórea dajú považovať za svetlé škvrny na ekonomickej mape tohto regiónu.

Po štyroch rokoch od čias krízy sú perspektívy juhovýchodnej Ázie menej optimistické v porovnaní s očakávaniami po kríze. Ekonomickí analytici očakávali, že v rámci reforiem sa vyriešia najväčšie problémy regiónu. patrili medzi ne protekcia pre vybrané firmy, slabá finančná regulácia a rozsiahla korupcia.

Keby sa podarilo dosiahnuť to, že mocenské štruktúry by boli zodpovednejšie, a podnikanie by bolo „čistejšie“, pomohlo by to obnoveniu ekonomiky. Prekážkou zlepšenia ekonomickej situácie je v súčasnosti politika.

Pokusy reformovať filipínsku ekonomiku narážajú na pouličné demonštrácie. V Malajzii bola zavedená tvrdá kontrola médií V Thajsku sa prezidentom stal populistický miliardár, ktorého vyšetrujú v súvislosti s údajmi o majetku.

Všetko sa to odohráva v čase keď sa spomaľuje rast svetovej ekonomiky, ktoré je hrozbou pre riešenie problémov ekonomík „tigrov“.

V oficiálnej analýze, ktorú pripravili pri príležitosti stretnutie predstaviteľov 10 krajín, členov Asociácie krajín juhovýchodnej Ázie sa konštatuje, že organizáciu mnohí vnímajú ako asociáciu „krajín s oslabenou ekonomikou, nestabilným politickým systémom a región bez kormidla.

Spoločným a základným problémom týchto krajín je to, že sa im nepodarilo vytvoriť nezávislé štátne inštitúcie, ktoré sú schopné riešiť problém korupcie.

Zákonodarná moc v týchto regiónoch je väčšinou slabá, politika jednotlivých krajín sa väčšinou formuje jej vodcom, alebo vládou, ktorí sa dajú v niektorých prípadoch korumpovať. Príkladom môže byť kanadská poisťovacia spoločnosť Manulife Financial chcela odkúpiť podiel v spoločnom podniku od jej malajského partnera, ktorý zbankrotoval. Polícia zavrela kanadského manažéra, ktorý bezdôvodne strávil vo väzení tri týždne. V iných krajinách nie sú schopní zabezpečiť bezpečnosť občanov. Koncom mája muslimskí vzbúrenci zajali 20 ľudí.

Vďaka politickej neurčitosti vyhráva v tomto regióne najmä Čína. Pred krízou najväčší podiel investícií smeroval k „tigrom“. V súčasnosti majú investori najväčší záujem o Čínu. Čína má síce politické problémy, ale na druhej strane má veľký trh, lacné pracovné sily a robí ekonomické reformy. Druhou výnimkou je Južná Kórea. Jediná krajina z piatich štátov postihnutých krízou, ktorej politický systém je efektívny a jej vedenie je schopné robiť zmeny.