Ministerstvo financií SR zásadne nesúhlasí s tým, aby sa dávky v hmotnej núdzi a príspevky k týmto dávkam zvýšili o 5 %. „Zvýšenie výšky dávky v hmotnej núdzi a príspevkov o cca 5 % považujeme za neprimerané a upozorňujeme, že valorizácia dávok a príspevkov nie je povinná,“ uviedol rezort financií. Navrhovaná novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi bude mať podľa ministerstva financií na rozpočet verejnej správy negatívny vplyv, ktorý nie je rozpočtovo krytý. V roku 2018 by malo ísť o 5,4 mil. eur, v roku 2019 o sumu 15,8 mil. eur a v roku 2020 o čiastku 16,8 mil. eur.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí však s pripomienkou rezortu financií nesúhlasí. „Sumy dávky v hmotnej núdzi a jednotlivých príspevkov sa nezvyšovali od roku 2009 a vzhľadom na to, že ide aj o minimálny príjem, považujeme ich zvýšenie v súčasnosti za zásadné. Zvýšenie o 5 % sa odvíja od rastu čistých peňažných príjmov na osobu,“ reagoval na zásadnú pripomienku rezort práce a sociálnych vecí. Hovorca rezortu práce Michal Stuška pre agentúru SITA uviedol, že rozpor s ministerstvom financií stále trvá. Ministerstvo práce pritom pôvodne navrhovalo dávky v hmotnej núdzi a príspevky k týmto dávkam zvýšiť o 5 % už od júla budúceho roka, v novom znení navrhovanej novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa však už tento termín posunul na január 2019.

Dávky v hmotnej núdzi a príspevky k týmto dávkam by sa tak mali podľa nového znenia novely zákona zvýšiť o 5 % od začiatku roka 2019. Dávka pre jednotlivca by mala ísť nahor o 3,10 eura na 64,70 eura, pre jednotlivca s jedným až štyrmi deťmi o 5,90 eura na 123,10 eura, pre jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi o 8,60 eura mesačne na 179,80 eura. Sociálna dávka pre bezdetnú dvojicu by mala vzrásť o 5,40 eura mesačne na 112,50 eura, pre dvojicu s jedným až štyrmi deťmi o 8 eur mesačne na 168,40 eura a pre dvojicu s viac ako štyrmi deťmi o 10,80 eura mesačne na 226,90 eura.

Rezort práce tiež navrhuje zvýšiť aj ochranný príspevok, a to o 3,13 eura na 66,20 eura. Ide o príspevok k dávke hmotnej núdzi napríklad pre starobného či invalidného penzistu alebo osamelého rodiča. O 3,13 eura na 66,20 eura mesačne má tiež stúpnuť aktivačný príspevok. Ak je členom domácnosti tehotná žena alebo rodič dieťaťa do jedného roku veku, dávka pre takúto osobu má ísť nahor o 0,70 eura na 14,20 eura mesačne a pre osobu, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav o 1,71 eura mesačne na 36,40 eura. Príspevok na nezaopatrené dieťa má vzrásť o 0,90 eura na 18,10 eura mesačne. „Príjem sa zvýši aj u domácnosti v systéme pomoci v hmotnej núdzi, kde aspoň jeden člen domácnosti je zamestnaný a má príjem zo závislej činnosti minimálne na úrovni minimálnej mzdy, a to zvýšením aktivačného príspevku z uvedeného dôvodu o 69,33 eura mesačne,“ uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Novelou zákona by sa mal aktivačný príspevok rozdeliť na dve úrovne. V dvojnásobnej sume na úrovni 132,40 eura sa má poskytovať osobám, ktoré majú príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy. Ministerstvo tiež navrhuje zvýšiť hranicu, do ktorej sa nebude príjem žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy na účely posudzovania hmotnej núdze považovať za príjem, a to z 1,2-násobku sumy životného minima na 3-násobok. Okruh osôb, u ktorých sa neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, sa má rozšíriť o tehotné ženy od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a o poberateľov predčasného starobného dôchodku.

„Navrhuje sa, aby sa deti do 25 rokov a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia, posudzovali ako členovia domácnosti spolu so svojimi rodičmi, bez skúmania, či žijú v domácnosti spolu s rodičmi,“ uviedol rezort práce. Za člena domácnosti by sa po novom nemala nepovažovať osoba, ktorá sa zúčastňuje zahraničného študijného programu alebo zahraničného študijného pobytu zabezpečovaného prostredníctvom štipendia alebo grantu, ak dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a podľa podmienok zahraničného študijného programu alebo zahraničného študijného pobytu má zabezpečené základné životné podmienky.

Domácnosť, ktorej členom je podnikateľ, okrem osoby, ktorej podnikanie trvá menej ako jeden rok, alebo ktorej podnikanie nemožno podľa osobitných predpisov prerušiť, by sa nemala považovať za domácnosť v hmotnej núdzi. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi by nemal vzniknúť domácnosti, ak sa najmenej jeden z jej členov zdržiava v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní.