Štát nateraz plošne údaje o bankových transakciách podnikateľov dostávať nebude. Ministerstvo financií totiž v návrhu novely zákona o riešení krízových situáciách na finančných trhoch a ďalších zákonov upustilo od paragrafu, podľa ktorého mali bankové domy raz ročne posielať finančnej správe kompletné informácie o všetkých transakciách na účtoch podnikateľov a firiem. Pôvodne ministerstvo túto zmenu obhajovalo snahou zefektívniť boj proti daňovým únikom. „Z dôvodu prebiehajúcej rozsiahlej odbornej diskusie k problematike plošného poskytovania údajov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, Ministerstvo financií SR uvedené ustanovenie zo zákona o bankách vypustilo,“ uvádza sa v komentároch rezortu financií v rámci pripomienkového konania.

Ministerstvo tak reagovalo na všetky pripomienky, ktoré žiadali navrhované ustanovenie z novely vypustiť. Odôvodňovali to najmä prelomením bankového tajomstva či zásadným narušením súkromia, keďže štát by sa dostal k citlivým bankovým údajom nielen o podnikateľoch, ale aj o ich klientoch. Spochybňovaná bola aj bezpečnosť takýchto údajov v rukách štátnych úradov. Návrh kritizovali okrem iných zástupcovia podnikateľov z SOPK, Klubu 500, Slovenská banková asociácia či opozičné politické strany. Liberáli zo SaS dokonca vyhlásili, že ak by návrh prešiel, napadli by ho na ústavnom súde.

Rozsiahla novela by tak mala ísť už na stredajšie rokovanie vlády bez tohto problematického bodu. Zostávajú však v nej zmeny vyplývajúce z európskej smernice zamerané na riešenie krízových situácií na finančnom trhu. Súčasťou novely sú aj zmeny v zákone o povinnom zmluvnom poistení ohľadom minimálnych súm z európskej smernice, či ďalšie zmeny týkajúce sa zrušenia povinnosti zriadiť stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Zefektívniť sa majú aj procesy súvisiace s fondmi kolektívneho investovania zmenami v zákone o cenných papieroch. Súčasťou novely sú aj zmeny v zákone o obchodnom registri, o dohľade nad finančným trhom, o konkurze a reštrukturalizácii či spotrebiteľských úveroch a ďalších noriem.

Rezort financií však na stredajšie rokovanie vlády predkladá viacero legislatívnych noriem, o ktorých už v pondelok rokovali sociálni partneri na tripartite. Ide napríklad o nový zákon o hazardných hrách, okrem iného obmedzujúci prístup k hazardu ľuďom v hmotnej núdzi a ďalším ohrozeným skupinám. Štát chce tiež týmto zákonom potlačiť nelegálnych prevádzkovateľov hazardu na internete, keďže umožní súkromným firmám získať licenciu na jeho prevádzku. Ďalším úplne novým zákonom z dielne rezortu financií je zákon o finančnej správe, ktorý má byť zavŕšením transformácie finančnej správy. Zákon upravuje kompetencie orgánov finančnej správy, zjednocuje pravidlá pre colníkov a štátnych zamestnancov a zmeny budú aj v odmeňovaní pracovníkov finančnej správy.

Ďalším návrhom je novela zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, ktorou chce rezort financií dosiahnuť povinné online napojenie registračných pokladníc na server finančnej správy, aby mala prehľad o všetkých transakciách obchodníkov v reálnom čase. Aj v tomto prípade predkladateľ argumentuje bojom proti daňovým únikom. Ďalšia daňová novela, tentokrát o dani z pridanej hodnoty, zase ruší povinnosť skladania zábezpeky na DPH pri registrácii rizikových platiteľov dane. Zmeny v zákone o spotrebných daniach sa zase týkajú napríklad povinného označovania pohonných látok identifikačnou látkou, tzv. nanomarkermi. Ide o ďalšie opatrenie v boji proti daňovým únikom.

Poslednou legislatívnou zmenou, ktorú rezort financií na rokovanie vlády momentálne predkladá, je zákon o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Ide o transpozíciu smernice EÚ, ktorá dáva návod a postupy ako riešiť vzniknuté spory v medzinárodnom zdaňovaní.