Reštrikčné postupy sú nepochybne nevyhnutné a sú sprievodným javom každej reformy – vrátenia či usporiadania vecí do normálneho a najmä funkčného stavu. V súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu sa vláda rozhodla dať parlamentu aj návrh na urýchlené prerokovanie takmer 20 zákonov, v ktorých požaduje od ľudí značné uskromnenie. Dotknú sa každej oblasti – iba zvýšenie cien benzínu a nafty, elektriny, vody, plynu a tepla sa iste premietne do cien každého tovaru.

Aby mohlo byť v krajine lepšie, musí byť najskôr horšie. Vláda žiada od ľudí trpezlivosť, pochopenie a solidaritu, ale nežiada trpezlivosť, pochopenie a solidaritu ani od seba, ani od ďalších politikov, ani od politických strán. V opačnom prípade by nehľadala finančné rezervy, ktoré povedú k zníženiu životnej úrovne iba ľudí, ale nie aj politikov. Pritom ušetriť by mohli aj na nich, a to nielen zmrazením ich platov, ale aj dočasným odobratím paušálnych náhrad, bez ktorých by pri svojich príjmoch a požitkoch, ako sú služobné autá, telefóny a podobne, prežili budúci rok aj tak omnoho lepšie ako väčšina ľudí. Ušetriť možno aj pri financovaní politických strán, ktoré sa roky zaobišli bez polmiliónového príjmu zo štátneho rozpočtu za mandát poslanca, a tiež by prežili budúci rok aj bez neho. Pozastavenie vyplácania iba tohto príspevku má hodnotu 75 miliónov korún za rok. Prezident pri mesačnom plate takmer 150-tisíc korún by si ani nemusel všimnúť stratu paušálnych náhrad – pol milióna korún za rok – a s mesačným ministerským platom viac ako 50-tisíc korún a takmer 40-tisícovým poslaneckým platom by rok bez paušálneho príplatku vydržali aj členovia vlády, aj poslanci.

To je však hodnota iba peňažná, oveľa väčšiu cenu by mala v prípade „sebašetrenia“ hodnota morálna. Ak správcovia štátu žiadajú reštrikcie a šetrenie od všetkých a vo všetkom, ale sami odmietajú vzdať sa požitkov, nie je to pozitívny, ale negatívny príklad. Ak pritom zároveň nahlas uvažujú aj o zvyšovaní platov pre ďalších štátnych funkcionárov, nie je to už iba negatívne, ale aj vulgárne konanie.