Revízia Eurostatu by podľa analytikov nemala ohroziť euro

Rozsah revízie deficitu verejnej správy za minulý rok bol takmer o polovicu miernejší, ako sa pôvodne očakávalo

Zrevidovaný deficit verejných financií by plnenie maastrichtských kritérií ohroziť nemal. Konštatujú to jednotne analytici v reakcii na revidované údaje Eurostatu o deficite a dlhu verejnej správy za predchádzajúce štyri roky. Eurostat síce po zmene metódy započítavania daní a sociálnych príspevkov a započítaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do verejného okruhu navýšil minuloročný deficit verejných financií Slovenska o 0,3 percentuálneho bodu na 3,69 % hrubého domáceho produktu (HDP), podľa ekonómov však táto revízia bola miernejšia, ako sa pôvodne očakávalo. „Asi pred mesiacom na verejnosť prenikli informácie, že výška deficitu na rok 2006 by mala byť revidovaná nahor až o 0,7 % HDP, a to z dôvodu zahrnutia hospodárenia viacerých podnikov. Každopádne, veľkosť revízie je dobrou správou a zvyšuje šance na prijatie eura,“ uviedol analytik Tatra banky Juraj Valachy. Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Františka Palka by pritom deficit v tomto roku aj so započítaním metodických zmien nemal prevýšiť 2,9 % HDP.

Podľa hlavného analytika Ľudovej banky Vladimíra Vaňa sa tak potvrdilo, že nervozita devízového trhu v súvislosti s očakávaným spresnením deficitu verejných financií bola premrštená. „Odhad deficitu na tento rok, spolu s opakovane preukázanou pripravenosťou kabinetu neohroziť rozpočtovým hospodárením slovenské euroambície naznačuje, že rozpočtové kritérium by s najväčšou pravdepodobnosťou nemalo patriť medzi potenciálne kamene úrazu jarnej správy, v ktorej bude Európska komisia hodnotiť pripravenosť Slovenska na prijatie spoločnej meny,“ konštatoval.

Eurostat tak podľa zverejnených údajov z inštitúcií, ktoré sa v súvislosti so započítaním do verejného okruhu spomínali, do deficitu verejných financií zaradil len verejnoprávne médiá, ktorých dopad navyše nebol taký výrazný ako dopad zmeny v započítavaní daní a sociálnych príspevkov. „Najväčšia potenciálna deficitná položka, teda dlh Národnej diaľničnej spoločnosti, nebol zarátaný do verejného dlhu, no či nebude zarátaný ani v roku 2007 ešte nie je isté,“ konštatuje Juraj Valachy. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej by prípadné zarátanie NDS do verejného okruhu znamenalo navýšenie deficitu na tento rok o približne 0,2 percentuálneho bodu. Ani to by však podľa analytikov nemuselo byť problémom. „Pokiaľ by vláda urobila ešte niektoré dodatočné škrty v kapitálových výdavkoch, zostane jej s prehľadom rezerva okolo 0,2 % HDP pre nepredvídané metodologické zmeny,“ dodal Valachy.

Slovensko tak vlani bolo podľa zrevidovaných údajov Eurostatu v rámci Visegrádskej štvorky krajinou s druhým najnižším deficitom po Českej republike, ktorej verejný okruh vykázal schodok 2,9 % HDP. Maďarsko evidovalo v minulom roku deficit verejných financií v objeme 9,2 % HDP a Poľsko 3,8 % HDP. Slovensko pritom podľa Evy Sárazovej z Poštovej banky nebolo jedinou krajinou, ktorej Eurostat revidoval vlaňajší deficit smerom nahor. Rovnako o 0,3 percentuálneho bodu navýšil aj schodky verejných financií Rakúska a Litvy, deficit rozpočtu verejnej správy Lotyšska dokonca zvýšil o 0,7 percentuálneho bodu.