O dopingu sa v športe zväčša mlčí. Iba po nejakej väčšej afére sa o ňom začne hovoriť a písať. Ale ani v takej chvíli si mnohí obyčajne neuvedomujú, že reč nie je len o nedovolenej podpore výkonu. Reč je totiž často priamo o drogovej závislosti.
Doping sa stal vo vrcholovom športe bežný, každý ho berie ako samozrejmosť. Problém, aspoň v určitých športoch, už dávno nie je v tom, či ten alebo onen pretekár dopuje, ale či sa to podarí odhaliť. Napokon, aj posledná aféra fínskych bežkárov na majstrovstvách sveta v Lahti v klasickom lyžovaní, ktorí roky patrili k „nepodozrivým“, to jasne ukazuje. Ak sa na majstrovstvách sveta objaví v jednom družstve hneď niekoľko pozitívnych dopingových výsledkov, o niečom to svedčí.
K dopingu sa uchyľujú aj športovci a tréneri, ktorí dobre vedia, čo môžu nedovolené prostriedky napáchať, a to nielen vtedy, keď je užívateľ pristihnutý. Ťažké poškodenia obličiek, pečene, zmeny sexuálnych funkcií, neplodnosť, niekedy napríklad iba „obyčajná“ nevoľnosť či zmeny krvného tlaku. A tiež smrť.

Štatistiky nie sú
Priame zdravotné problémy alebo následné testy, ktoré s užívaním nedovolených podporných prostriedkov súvisia, sú len jednou stránkou veci. Možno ešte vážnejší je fakt, že dopujúci športovci sa stávajú od podporných prostriedkov, ktoré sú v podstate drogami, závislí. Nik nesleduje počet drogovo závislých športovcov, ale je známe, že ich nie je málo. A to tak medzi bývalými, ako aj medzi súčasnými športovcami.
Kompletné štatistiky nie sú k dispozícii, ale existuje napríklad prieskum z Francúzska z roku 1999. Robili ho odborníci z parížskeho strediska Monte Cristo, kde sa zaoberajú liečbou drogovej závislosti. Sledovali päťtisíc vrcholových športovcov a zistili, že je medzi nimi 18 percent drogovo závislých – absolútna väčšina v dôsledku užívania dopingu. Ďalšie čísla ponúkajú štatistiky kliník, kde sa praktizuje metadonová liečba. Ukazuje sa, že 20 percent „zákazníkov“ sú bývalí alebo súčasní športovci. Francúzski športoví lekári odhadujú, že z 13 miliónov registrovaných výkonných športovcov ich asi 10 percent užívalo alebo užíva látky podporujúce výkon. Závislými sa stalo 300- až 350–tisíc z nich.
Tradičná drogová závislosť nebýva síce u športovcov zvyčajná, ale užívanie drog a drogových látok už obvyklé je. Látky, ktoré sa označujú ako doping, sú totiž tiež drogami. A skĺznuť k nim je ľahšie. Nielen preto, že ich je viac. Aj pri zranení alebo sa na tréningu nedarí a doping sa zdá „rozumným“ riešením. Zvyšujú sa totiž aj nároky na športovcov. V niektorých športových odvetviach až extrémne. Príkladom môže byť kulturistika. Aj medzi profesionálnymi kulturistami je rozšírený názor, že bez podporných látok nemožno podávať vrcholné výkony. Dokonca to viedlo k vydeleniu celého odvetvia nazývaného naturálna kulturistika.
Doping a umelá podpora výkonu sa však netýkajú len vrcholového športu – v tomto prípade kulturistiky. Práve v tomto odvetví je totiž čím ďalej častejšie, že sa k nedovoleným látkam obracajú aj ľudia, ktorí sa vrcholovému športu nevenujú. Viacerí muži totiž sú presvedčení, že ich telo nemá dosť svalovej hmoty. Podľa výskumov rakúskych, francúzskych a amerických psychológov sa ukazuje, že muži túžia po tele, ktoré by malo v priemere o 14 kilogramov svalovej hmoty viac ako to ich. A veria, že aj ženy dávajú prednosť svalnatejším mužom. Podľa údajov z roku 1997 chcelo mať 38 percent mužov širší hrudník. A celkove 67 percent z nich nebolo so svojím telom spokojných. Keďže na dosiahnutie svalov treba preliať mnoho litrov potu v posilňovni, veľa mužov hľadá bezbolestnejší spôsob získania svalov. Keď niekto takému nespokojencovi ponúkne pilulky, po ktorých mu začnú rásť svaly takmer samy, obyčajne dlho neváha.

Náhradný svet
Užívanie drog po skončení športovej kariéry má zväčša jednoduchú príčinu. Drogy ponúkajú náhradný svet a pocity. Športovec po skončení kariéry náhle klesá na spoločenskom rebríčku. Už nie je obdivovaný, oslavovaný, už sa o ňom takmer nepíše. Fanúšikovia majú iné idoly. To mnohí vrcholoví športovci nevedia „stráviť“. Chýba im možno aj životný cieľ, ktorý pre nich predstavoval práve šport.
Veľavravný je prehľad drog, ku ktorým sa športovci najčastejšie uchyľujú. Amfetamíny, kokaín, heroín, obrovské dávky kofeínu. Najnebezpečnejším variantom je však zmes označovaná ako pot belge – zmes drog čistejších, než možno kúpiť u drogových dílerov. A zároveň drog, ktoré rýchlejšie a ľahšie vyvolávajú závislosť.

Liečba je drahá
Najväčšie bývalé športové hviezdy sú zväčša finančne zabezpečené a môžu si dovoliť aj najlepšiu liečbu. Aj na luxusných detoxikačných klinikách vo Švajčiarsku, ktoré, pochopiteľne, zachovávajú diskrétnosť. Napríklad pobyt na klinike Dolinet’s Thianty stojí 130 USD denne. Detoxikačný pobyt pritom trvá 5 až 7 mesiacov. To si môže dovoliť len najúspešnejší športovec z finančne štedro podporovaného športu. Klinika má aj nezávislé fondy, z ktorých môže vo výnimočných prípadoch prispieť menej úspešným (a teda aj menej bohatým) športovcom závislým od drog.
Takéto peniaze však neplynú do fondov zo športových klubov a federácií. Tie totiž nechcú byť spájané s drogovo závislými športovcami, aj keď často stáli pri zrode drogovej závislosti. Člen klubu, vrcholový športovec, často bral podporné prostriedky pod dozorom klubových lekárov a neskôr sa stal závislým od konkrétnej látky. Teraz sa potrebuje liečiť.

Východisko v nedohľadne
Vrcholový šport sa stal nesmierne náročným na výkon i čas. Presadí sa iba vyložený talent. Rozvoj športu v rozvojovom svete je enormný. Pre tamojších športovcov znamená úspech často jedinú možnosť, ako utiecť pred biedou. Preto mnohí z nich sú v mene budúceho lepšieho života ochotní drieť do úmoru a presadiť sa. Kto chce byť prvý medzi najlepšími, musí byť rýchlejší, silnejší, odolnejší.
Fyzické rezervy sú pritom už dnes takmer vyčerpané. Trénovať 24 hodín denne sa nedá. Preto lekári, tréneri i športovci hľadajú cesty, ako dosiahnuť nemožné – zlepšiť už aj tak neuveriteľné rekordy a víťaziť nad súpermi. Doping je prostriedkom, ako tento cieľ dosiahnuť. Šport sa stal svetovým fenoménom. Úspech v ňom znamená úspech aj v živote, publicitu, slávu, pohodlný život na výslní. Pre túto vidinu sú stále mnohí ochotní siahnuť aj po nedovolených prostriedkoch, ak im zabezpečia prevahu nad súpermi. Budúce nebezpečenstvá sa podceňujú, bagatelizujú, ignorujú. Boj s dopingom je ťažký a nedá sa povedať, či a kedy sa ho podarí zo športu vytlačiť. Otázka znie skôr: doping áno alebo nie? Tí, ktorí veria v olympijské ideály, sú proti, odporcovia argumentujú slobodou športovcov a Listinou ľudských práv. Niektorí považujú za východisko oddelené majstrovstvá a olympiády pre čistých a nečistých športovcov.

Najpoužívanejšie dopingové prostriedky
ANABOLICKÉ STEROIDY
Zvyšujú silu a výdrž športovca.V súčasnosti sú k dispozícii steroidy na vodnej báze, ktoré z organizmu vyprchajú v priebehu niekoľkých hodín. Najpopulárnejšie sú syntetické deriváty testosterónu – hormónu, ktorý si telo bežne vytvára samo. Tieto syntetické deriváty možno v tele zistiť len veľmi ťažko. Anabolické steroidy používajú najmä šprintéri, plavci, veslári, vzpierači a gymnasti.
ERYTROPOETÍN (EPO)
EPO reguluje tvorbu červených krviniek, ktoré sú nositeľmi kyslíka v organizme. EPO sa stal súčasťou diéty väčšiny bežcov na dlhé trate, lyžiarov-bežcov, plavcov
a cyklistov, ktorí musia mať výdrž. Podľa názoru odborníkov stačí prestať užívať EPO zhruba týždeň pred pretekmi, potom ho testy po pretekoch nezistia.
KRVNÝ DOPING
Ide o červené krvinky pridané do krvného obehu. Nárast množstva krviniek zlepšuje okysličovanie organizmu a prudko zvyšuje výkonnosť športovcov. Žiadne testy, ktoré by ho zistili, sa nerobia. Človek má len krv bohatšiu na červené krvinky.
ĽUDSKÝ RASTOVÝ HORMÓN
Ide o aminokyselinu, ktorá riadi uvoľňovanie inzulínového rastového faktora. Športovci ho užívajú z rovnakých dôvodov ako steroidy. Kombinácia ľudského rastového hormónu, ktorá vytvára väčšie svaly, a testosterónu, ktorý svaly posilňuje, je veľmi účinná. Po aplikácii injekcií sa dá zistiť v tele len 17, najviac však 45 minút, ale pôsobí dlhodobo. Zatiaľ neexistuje spôsob, ako ho zistiť.
KRVNÉ NÁHRADY
Ide o novú generáciu dopingu. Podobne ako EPO alebo krvný doping zvyšuje schopnosť okysličovania buniek. Hemopur – ako sa tento prípravok nazýva – neobsahuje červené krvinky, ale veľmi čistý modifikovaný hemoglobín v soľnom roztoku. Podľa mienky expertov už celý rad športovcov, ktorí pôvodne používali EPO, prešiel na Hemopur. Pravdepodobne preto, že ho zatiaľ nemožno zistiť.

Najznámejšie aféry
Na OH 1960 v Ríme zomrel dánsky cyklista Knud Jensen v dôsledku užitia podpornej látky – ronikolu. Strieborný z tej istej olympiády v behu na 400 m Dick Howard zomrel na predávkovanie heroínom.
Počas Tour de France v roku 1967 zomrel počas etapy profesionálny majster sveta z roku 1965 Angličan Simpson po požití Onidrínu zapitého koňakom.
Bývalého československého vzpierača P. Pavláska diskvalifikovali na olympiáde v Montreale v roku 1976 za doping, rovnako nemeckú guliarku Ilonu Slupianekovú za užitie anabolických steroidov. Na tej istej olympiáde dopoval aj sovietsky plavec V. Kuznecov.
V roku 1979 usvedčili z dopingu holandského cyklistu a neskoršieho víťaza Tour de France J. Zoetmelka.
Na OH 1988 v Soule diskvalifikovali víťaza v behu na 100 m Bena Johnsona po dôkaze, že užil zakázanú látku Stanozol. V roku 1998 zomrela vo veku 38 rokov niekoľ-konásobná olympijská víťazka a majsterka sveta v behu na 100 a 200 m Florence Griffithová-Joynerová v dôsledku častého užívania silných, aj nedovolených preparátov.
Český tenista Petr Korda musel vrátiť pol milióna dolárov a predčasne skončil športovú činnosť v dôsledku dopingovej aféry.
Víťazka na OH v Sydney 2000 Mexičanka Jimenezová bola potrestaná polročným zákazom činnosti za preukázaný doping.
Rumunskej gymnastke Andrei Raducaneovej odňali zlatú medailu z OH 2000 v Sydney za viacboj za použitie Nurofenu.
Na MS v klasickom lyžovaní v Lahti 2001 diskvalifikovali celé bežecké družstvo Fínska pre doping.
Na zimných OH v Salt Lake City 2002 diskvalifikovali z rovnakých dôvodov španielskeho bežca nemeckého pôvodu Johanna Muehlegga a sovietske bežkyne Larisu Lazutinovú a Oľgu Danilovovú. Prví dvaja získali zlaté medaily.
Dopingovú „pomoc“ dokázali aj dvojnásobnej majsterke sveta, krasokorčuliarke Jelene Berežnej, čínskej plavkyni a majsterke sveta Wu-Jen-jen.
Z dopingu bola podozrivá aj známa jamajská bežkyňa Marlene Otteyová, ktorá pre dištanc nemohla štartovať na majstrovstvách sveta. Kubánsky výškar Javier Sotomayor ukončil svoju športovú dráhu po tom, čo mu v oboch testoch dokázali používanie zakázaných podporných látok.
Zo slovenských atlétov doping dokázali guliarovi Mikulášovi Konopkovi, ktorý musel vrátiť bronzovú medailu z ME v halovej atletike vo Viedni.