Dane, dane, dane. V poslednom case nepocut už o nicom inom. Aj preto, že sa neúprosne kráti cas na podanie danového priznania z príjmu. Císlo, ktoré oznacuje cistý príjem na výplatnej páske (ciže už odpocítané dane a odvody) však ešte neznamená, že sa zdanovanie ukoncilo. S peniazmi urcenými na spotrebu obcania navštevujú obchody, chodia do reštaurácií, ci do kina, cerpajú benzín…

Takmer všade musia zaplatit dan z pridanej hodnoty, prípadne niektorú zo spotrebných daní. Takže danové zataženie konkrétneho cloveka urcuje forma príjmu, štruktúra jeho úspor a spotreby a hodnota a skladba jeho majetku. Celkové danové a odvodové zataženie merané podielom cistého príjmu na celkových mzdových nákladoch zamestnanca tak v roku 2002 predstavovalo podla Združenia danových poplatníkov Slovenska 52,5%.

S rastúcim príjmom, v dôsledku progresivity zdanenia, zaplatí clovek viac. Ciže lepšie zaplatení pracovníci platia vyššie dane nielen v absolútnej výške, ale odvádzajú aj väcšiu cast svojich zárobkov. Súcasná štruktúra danovej sústavy, ako i výška danového zataženia, predstavujú na Slovensku znacný problém. Dane sú príliš vysoké, neprehladné, demotivujúce a spolocne s odvodovým zatažením, ktoré je mimochodom na Slovensku najvyššie zo všetkých krajín OECD, predstavujú vážnu prekážku rastu zamestnanosti i kvality podnikatelského prostredia.

Súcasný systém je zlý

Aj napriek niekolkým opatreniam v danovej sústave, najmä zníženiu sadzieb daní z príjmov s platnostou od zaciatku roka 2002, vláda ani parlament SR neurobili žiadnu podstatnú systémovú zmenu na strane verejných výdavkov, ktorá by mohla viest k dlhodobému odbremeneniu danových poplatníkov. Slovenskú ekonomiku charakterizuje vysoká miera verejných výdavkov a neefektívne hospodárenie s verejnými financiami.

Štát neustále mína viac ako zarába. Všetky dlhy však raz bude treba splatit, no prítok penazí z privatizácie postupne vysychá. Situáciu možno riešit bud razantným zvýšením príjmov štátu z daní – ciže zvýšit danové zataženie, alebo razantným znížením verejných výdavkov. Inak hrozí, že Slovensko v budúcnosti upadne do menovej a rozpoctovej krízy.

Dnešný danový systém je zlý. Je príliš zložitý, nespravodlivý, brzdí úspory, investície i rast zamestnanosti a predstavuje významné bremeno pre pracujúcich. „Je neprehladný, lebo ak sú vysoké sadzby, nastáva tlak na vytvorenie výnimiek. A to ci už pre presne definované cinnosti alebo pre skupiny danových poplatníkov. U nás sa tak dialo priebežne od schválenia danovej legislatívy v roku 1993. A postupne vznikali coraz väcšie diery,“ hodnotí situáciu Ján Oravec, predseda Združenia danových poplatníkov Slovenska. Súcasný danový systém núti ludí zamýšlat sa, ako svoje príjmy ochránit pred štátom, a nie ako vytvorit nové.

Ministerstvo financií SR už nejaký cas avizuje prípravu radikálnej danovej reformy. Pracovat na nej budú tímy odborníkov po celý rok. Podla ministra financií Ivana Mikloša by mala byt pripravená do zaciatku budúceho roka. Pôjde hlavne o dane z príjmu a DPH. Ale do hry sa zapoja aj spotrebné a majetkové dane, hoci budú mat len vedlajšiu úlohu. V tejto súvislosti je dôležité spomenút návrh harmonizácie danových systémov v Európskej únii, ktorý by mal vstúpit do platnosti od roku 2006.

Ako uviedol Peter Stanek z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied, „navrhovaný slovenský systém by síce mal byt jednoduchší, pretože ruší výnimky a doplnky, ale nie je v súlade s cielom únie urýchlene harmonizovat podnikatelské prostredie. Jeho klúcovým prvkom je práve harmonizácia.“ I. Mikloš si však myslí, že krajiny, ktoré presadzujú harmonizáciu tak robia iba v dôsledku neschopnosti refomovat vlastné danové právo.

Efektívny danový systém by mal mat štyri znaky:

Spravodlivost – co znamená, že subjekty s rovnakými príjmami platia rovnakú dan (horizontálna spravodlivost) a subjekty s vyššími príjmami zasa vyššiu ako tie s nižšími príjmami (vertikálna spravodlivost)

Neutrálnost – nemôže skreslovat hospodárske procesy a ovplyvnovat rozhodnutia subjektov. Ked totiž zacnú svoje správanie prispôsobovat umelo a zle vytvoreným danovým normám, znižujú tak celkový výsledok. Dokonale neutrálne uvalená dan nemení správanie subjektov. Podmienkou je aj rovnaké zdanenie všetkých druhov príjmov.

Jednoduchost – pravidlá musia byt jednoduché a jednoznacné. Takýto danový systém smie obsahovat len nevyhnutné minimum noriem, tieto samotné musia byt lahko pochopitelné a smú mat len jeden výklad. Cím sú zákony a vyhlášky zložitejšie, tým sú vyššie náklady a nároky na výpocet, výber a správu dane. K vybranému objemu dane musia byt náklady na jej výber minimálne.

Úcinnost – nesmie teda poskytovat možnosti legálneho danového úniku a nesmie ulahcovat nelegálny danový únik. Alebo dokonca subjekty k nim nabádat. Tak isto nesmie neprimeranými zásahmi a nelogickými opatreniami subjekty kriminalizovat, teda ich k danovému úniku nepriamo nútit. Cím viac výnimiek zákon obsahuje, tým lahšie sa nájdu možnosti úniku.