Navrhovaná daňová reforma v budúcom roku zníži rast súkromnej spotreby domácností o 0,7 až 1,1 percentuálneho bodu. Podľa makroekonomického dopadu koncepcie daňovej reformy, ktorú vypracovalo Ministerstvo financií by sa tak mala spotreba obyvateľstva oproti pôvodne očakávanému rastu o 2,9 % zvýšiť len o 1,8 až 2,2 %. Pokles agregátneho dopytu by mal následne tlačiť na znižovanie dovozov. Pokles súkromnej spotreby domácností by mal pritom podľa očakávaní MF čiastočne kompenzovať rast investícií o 0,3 percentuálneho bodu k 6,1 %. Dopad reformy daní na ekonomický rast by tak mal byť nulový pri miernom zlepšení obchodnej bilancie.

V strednodobom a dlhodobom horizonte by malo zníženie dane z príjmov podporiť investičnú činnosť, prilákať zahraničných investorov a zvýšiť produkčnú schopnosť ekonomiky. To by malo mať pozitívny dopad na ekonomický rast a zvyšovanie zamestnanosti. Podobný vplyv na motiváciu pracovnej sily a ekonomický rast by malo priniesť zníženie daňového zaťaženia a progresivity zdanenia miezd.

Po zapracovaní reformy daní počíta MF v budúcom roku s reálnym tempom rastu hrubého domáceho produktu 4,1 %, priemerná ročná miera inflácie by mala byť 8,1 % a priemerná evidovaná miera nezamestnanosti počítaná z disponibilného počtu nezamestnaných 15,4 %.