Členstvo Maďarska v Únii pritom oficiálne podporujú všetky štyri strany, ktoré sú dnes zastúpené v budapeštianskom parlamente. V Kodani vyjednané podmienky interpretovala socialistická vláda ako maximum možného. „Rokovania boli slabé a neúspešné, Česi a Poliaci dosiahli omnoho viac,“ zhrnul, naopak, svoj posudok expremiér Viktor Orbán. Vláda a opozícia sa dlho nevedeli dohodnúť ani na ústavných zmenách potrebných pre vstup krajiny do EÚ, na ktoré vláda v parlamente potrebovala aj hlasy opozície.

Euroskeptik Orbán

Situáciu najprv skomplikovali Orbánove vyhlásenia, že poslanci Fideszu odsúhlasia tieto zmeny, iba ak bude vláda pokračovať v jeho ekonomickej politike. Podľa Financial Times odstúpil Fidesz od týchto požiadaviek až po tom, čo vládni socialisti pohrozili predčasnými voľbami. V kľúčovom straníckom prejave sa nakoniec Orbán s mnohými výhradami vyjadril v prospech vstupu. „Mal euroskeptický prejav, ale nakoniec povedal áno,“ hodnotil Orbánovo počínanie jeho niekdajší poradca József Debreczeni.

Medzitým vystúpil Fidesz s požiadavkou, aby zmluvu o vstupe Maďarska do Únie nepodpisoval premiér, ale nadstranícky prezident. Treba dodať, že ide o radikálnu zmenu doterajších postojov Fideszu v otázke významu hlavy štátu. Orbánova vláda totiž jej nesympatického prezidenta Göncza ignorovala. Neskôr Orbán na post prezidenta presadil Ferenca Mádla, ktorého význam ocenil až po prehratých voľbách. Hoci Fidesz so svojou požiadavkou neuspel, táto otázka zamestnávala maďarské médiá celé dni.

Spory prepukli aj ohľadom termínu referenda o vstupe do Únie. Vláda spočiatku presadzovala, aby sa referendum uskutočnilo v deň najväčšieho maďarského národného sviatku, 15. marca (výročie vypuknutia revolúcie v roku 1848). Na to Fidesz celkom oprávnene namietal, že nie je dobré spolitizovať tento sviatok a že by sa referendum malo konať, až keď bude známe a v maďarčine prístupné konečné znenie zmluvy o vstupe.

„Správny“ výsledok zaručený

Referendum sa nakoniec bude konať 12. apríla ako prvé v krajinách vyšegrádskej štvorky. Nie náhodou. Podľa tichej dohody týchto krajín malo byť referendum v Maďarsku prvé z dôvodu dlhodobo najvyššej podpory členstva v EÚ.

Lenže už decembrové prieskumy naznačili výrazný pokles podpory. Najčerstvejšie údaje spôsobili mnohým v Maďarsku šok. Podľa nich by za vstup do EÚ hlasovalo iba 56 percent respondentov, 22 percent je proti a rovnaký počet je nerozhodnutých. Klesá aj počet tých, ktorí si od vstupu sľubujú skôr pozitívne ako negatívne zmeny.

Konečný výsledok však garantuje maďarský zákon o referende. Na úspešnosť referenda podľa neho stačí, aby za jednu z možností hlasovalo viac než 25 percent oprávnených voličov. Predpokladá sa, že voliť nepôjdu skôr odporcovia Únie. Aprílové refrendum bude síce rozhodujúce a pre vládu záväzné, zákon však nehovorí nič o tom, kedy možno opakovať referendum na rovnakú tému. Ak by teda voliči v apríli náhodou vstup odmietli, môže vláda vypísať už na jeseň rovnaké referendum a pokračovať v tom, až kým voliči „nedostanú rozum“ či nerezignujú.

Kto je vinný?

Posledné prieskumy vyvolali nové kolo politických sporov, tentoraz o tom, kto môže za pokles podpory členstva v Únii. Vládna koalícia z toho obviňuje opozíciu a naopak. Faktom je, že výrazne poklesla podpora vstupu aj medzi potencionálnymi voličmi vládnych socialistov, najnápadnejší je však pokles medzi voličmi Fideszu, na ktorom sa určite podpísali jeho polovičaté postoje. Orbánovci napríklad čoraz častejšie zdôrazňujú, že maďarská ekonomika ešte nie je na podmienky Únie pripravená a že nová vláda nerobí nič, aby tento stav zmenila. „Posledné štyri roky ste tu vládli vy. Ak maďarská ekonomika nie je na Úniu pripravená, nie je to naša vina,“ reagoval na kritiku opozície minister zahraničia Kovács. Fidesz síce členstvo v Únii oficiálne podporuje, každodenné prejavy jeho členov však zdôrazňujú skôr viac či menej reálne pohromy a ťažkosti, ktoré Maďarov po vstupe do EÚ postihnú. Intenzívne je najmä strašenie, ktoré Fidesz a občianske krúžky vedené Viktorom Orbánom rozpútali na menej informovanom vidieku, kde sa opäť vyťahuje osvedčené tvrdenie, že po vstupe do Únie prídu maďarskí gazdovia o pôdu.

Fidesz na ostrí noža

Je pritom nepravdepodobné, že by lídri Fideszu boli naozaj proti členstvu. Ide skôr o politickú hru, ktorou si zabezpečujú nielen hlasy odporcov Únie, ale už dopredu aj hlasy sklamaných, ktorí po vstupe pocítia niektoré negatívne dopady členstva, prípadne sa im nesplnia ilúzie, s akými očakávajú život vo „vyspelej Európe“. Terajšia Medgyessyho vláda vsadila všetko na jednu kartu – EÚ. Z toho plynie jej miestami prehnaná servilnosť voči Bruselu a naivita, s ktorou občas jednostranne opisuje výhody členstva. Fidesz a Orbán sú v ťažkej situácii: vo všetkom útočia na vládu, a preto musia do určitej miery odporovať aj „úniovému“ smerovaniu. Navyše im ide o hlasy tých, ktorí sú (alebo budú) proti Únii. Veľká časť terajších voličov však Úniu stále podporuje a pravdepodobne pri svojej podpore zotrvá. Politici Fideszu hrajú preto zložitú hru: hovoria síce áno, už teraz sa však pripravujú na situáciu, keď budú môcť vyhlásiť, že oni na všetky negatíva upozorňovali už veľmi, veľmi dávno.

Domino Fórum č.6/2003

Autor je redaktor denníka SME.