Naplánovaná „zásadná obnova“ techniky Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) sa od roku 1997 nedarí a ako hovorí prezident HaZZ Jozef Paluš, terajší stav je kritický: „Nepodarilo sa urobiť to, čo zo všetkých uznesení vlády vyplývalo. Neriešenie výmeny techniky za uplynulých 13 rokov už vážne ohrozuje činnosť Hasičského a záchranného zboru. Pritom žiadna z krajín Visegrádskej štvorky nemá také akútne problémy ako my, pretože tieto krajiny investovali za posledných 5 – 10 rokov veľa do techniky. Je najvyšší čas to urobiť aj u nás,“ tvrdí prezident HaZZ. Integrovaný záchranný systém je pritom jednou z podmienok na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

Veľmi zlá je situácia pri hasičskej a záchranárskej technike, teda cisternách, špeciálnych automobiloch, plošinách, ťahačoch či žeriavoch. Priemerný vek týchto „strojov“ je dvadsaťtri rokov. Podľa hasičov môže tento stav smerovať až ku strate akcieschopnosti HaZZ a z tohto dôvodu aj k priamemu ohrozeniu životov. Nedostatočná ochrana majetku môže zas podľa nich odradiť možných investorov aj od podnikania na Slovensku.

Slovenské vlády – v roku 1998, ale aj tá novšia z roku 2002 – sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazali, že budú podporovať Hasičský a záchranný zbor. V novembri 2002 sa v programovom vyhlásení vlády uvádza: „Osobitnú pozornosť bude venovať vytváraniu podmienok na činnosť zboru ako základnej zložky integrovaného záchranného systému.“

Sľuby sú jedna vec, realita zas iná. Aj v tomto prípade. Preto pripravili predstavitelia HaZZ správu, ktorou by sa mala vláda zaoberať na júnovom rokovaní. Osobitná pozornosť sa v materiáli venuje problematike materiálno-technického vybavenia, ale i návrhom na to, ako by sa mala uskutočniť obnova. Najmä akým tempom. Pretože práve v tom sa sľuby dané vládami pri konštituovaní hasičkého zboru aj so záchranárskym poslaním rozchádzajú.

Poisťovne neplatia

Celkové výdavky na HaZZ predstavujú na tento rok 1,451 mld. Sk, pričom kapitálové sú 109 mil. Sk na rozostavané stavby a 3,8 mil. Sk na strojové investície. „To je rozpočet, ktorý nám nestačí ani na udržiavanie techniky,“ vysvetľuje J. Paluš. Stredný hasičský automobil stojí totiž okolo 10 mil. Sk, ceny špeciálnej techniky sa pohybujú v desiatkach miliónov korún. Posledný „väčší nákup“ sa uskutočnil v roku 2000 po veľkom požiari v Slovenskom raji, ktorý si v ťažko prístupnom teréne vyžiadal aj ľudské obete. Vtedy dostal HaZZ šesť cisternových vozidiel práve na hasenie v horskom prostredí.

Aspoň čiastočne mali eliminovať nedostatočnú obnovu techniky na hasenie a záchranu finančné prostriedky zo zákonného poistenia motorových vozidiel. Tie sa minulý rok vyberali iným spôsobom, keďže padol monopol Slovenskej poisťovne na tento druh poistenia motoristov. Ide presne o osem percent zo sumy, ktorú vybrali zmluvné poisťovne na základe zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Zmluvné poisťovne peniaze za rok 2002, čiže 457 mil. Sk, však stále neodviedli. Malo ísť o prvé peniaze z takto vyberaného poistného. Väčšinu z nich poisťovne vybrali v decembri 2001, ďalšie peniaze za rok 2003 už v decembri 2002. To je približne 500 mil. Sk určených pre HaZZ, s ktorými zbor počítal.

Poisťovne však považujú takýto spôsob platby za rozpor s ústavou. Situáciu už posudzuje Úrad pre finančný trh, ale aj súdne orgány. Problémom je zákon o povinnom zmluvnom poistení, ktorého novelu medzitým vláda schválila. Patový stav však ani legislatívne zmeny nevyriešili. Novela síce ruší sporné ustanovenia o odvode ôsmich percent z poistného pre hasičský zbor, ale až od roku 2005. Za minulý a tento rok zákon nezbavuje poisťovne povinnosti platby. Napriek tomu poisťovne neplatia. „Jeden z argumentov poisťovní pri zvyšovaní poistného bol, že musia odvádzať prostriedky pre hasičov a záchranárov. Teraz takúto platbu považujú za zásah do súkromného majetku, rovnako to však môže vnímať i motorista, ktorý sa musí poistiť v jednej z vybraných poisťovní,“ hodnotia zástupcovia HaZZ.

Pre motoristov menej

Celá suma nemala ísť len pre hasičov, ale aj pre rýchlu zdravotnícku pomoc. Dosiaľ sa z týchto peňazí postupne kupovali špeciálne vybavené záchranné vozidlá. Ako uviedol prezident HaZZ, až jedna tretina výjazdov zboru smeruje práve k dopravným nehodám. Vari každý motorista vie, že práve hasiči sú takmer vždy prvými záchranármi na mieste nehody. To, že zaplatili minulý rok ešte vyššiu sumu zákonného poistenia ako za predchádzajúce roky, im problémy na cestách nezlepšilo. Práve naopak. Aj keď je suma vyššia – vlani to bolo 220 mil. Sk, ťahanice okolo nej – zdá sa – tak rýchlo neskončia.

„Nedostatok prostriedkov bude citeľný. Poznačí to záchranársku činnosť vo všetkých oblastiach. A tento krok poisťovní bude mať negatívny dosah najmä na motoristov.“ J. Paluš to vysvetlil tak, že výjazd k nehode bude, ale „nie z toľkých miest ako doteraz, s menším množstvom techniky a s takou – starou technikou – akú máme“. Na území Slovenska je 111 požiarnych staníc, ale nie všade je špeciálna technika. Niekde bude musieť ísť na zásah aj priemerne staré, 23-ročné auto. A v tom sa bude situácia ešte zhoršovať: v čase dojazdu a možno sa bude musieť vyjsť zo vzdialenejšej stanice. Aj preto vnímajú momentálny postoj poisťovní ako „neseriózny krok voči všetkým občanom a najmä voči motoristom – pomoc môže potrebovať chodec či cestujúci v autobuse“.

Aby bolo na pomoc

Keďže poisťovne sa zdráhajú peniaze vyplatiť, bude musieť HaZZ začať vyberať poplatky za niektoré činnosti. Nie za pomoc pri záchrane a vyslobodzovaní ľudí pri dopravných nehodách, ale napríklad za spriechodnenie zablokovaných ciest, odstránenie havarovaných vozidiel, čistenie komunikácií od vytečeného oleja či benzínu. Faktúra pôjde tomu, kto nehodu zapríčinil. Ten si preplatenie sumy môže zase uplatniť individuálne v poisťovni.

„Je to zbytočné plytvanie ľudskej energie a nervov namiesto oveľa jednoduchšieho postupu,“ dodáva J. Paluš. Občan-motorista by mal platiť niekoľkokrát: poisťovni za konkrétne poplatky pri nehode a pri problémoch.

Na ostatné činnosti – lezecké, potápačské, leteckú hasičskú službu, pomoc pri povodniach – má HaZZ relatívne novšiu techniku, keďže s nimi začali až po roku 1990. Podľa prezidenta HaZZ nie je stav pri tejto technike taký zlý, ako pri základnej hasičskej technike – okrem nákupu po požiari v Slovenskom raji nepribudlo vlastne nič.

Napríklad v Česku sa pravidelne každý rok vymieňa určité percento vozidiel, rovnako v Poľsku. V Maďarsku na základe rozhodnutia vlády nakúpili okolo 200 kusov cisternovej techniky na obdobie dvoch rokov. U nás sa o spôsobe výmeny stále len hovorí, pritom Hasičský a záchranný systém spĺňa rovnaké podmienky, aké sú bežné vo vyspelých krajinách – približne na 90 percent zabezpečuje zásah do 15 minút. Problémom sú menej obývané, ťažšie dostupné horské oblasti, napríklad chatové osady. Tie sú však problémom aj v zahraničí.