Analýzou slovenskej ekonomiky v tom roku a výhľadom ekonomiky na tento rok sa zaoberal tím ekonómov z Ústavu Slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Autormi štúdie sú Karol Frank, Herta Gabrielová, Egon Hlavatý, Karol Morvay, Ivan Okáli, Richard Outrata. Autorský tým píše, že cieľom reforiem, ktoré sa robia kvôli makroekonomickej stabilite je: 1) zvýšenie aktivity a účasti obyvateľsov na riešení ich ekonomicko-sociálnej situácie, 2) zlepšenie podnikateľského prostredia a posilnenie podnikateľskej iniciatívy, 3) efektívnejšie fungovanie verejnej správy a lepšie využitie verejných financií, 4) zvýšenie atraktívnosti SR pre zahraničných investorov a 5) príprava Slovenska do Európskej únie a neskorší vstup do menovej únie. Efekt týchto reforiem sa podľa autorov štúdie prejaví v neskoršom období.

Pre vývoj platobnej, a najmä obchodnej bilancie aj v roku 2003 boli charakteristické predovśetkým v jeho druhej polovici pokračujúce pozitívne trendy z predchádzajúceho roka. V dôsledku toho aj vývoj bežného účtu platobnej bilancie dosiahol najlepšiu úroveň od roku 1995.

Pokles deficitu obchodnej bilancie pritom vyplynul predovšetkým z rýchlejšieho rastu vývozu oproti dovozu, a to pri priaznivejšej štruktúre exportu, v ktorom sa zvýšil podiel ekonomicky progresívnejších výrob.

Neprieznivejšie výsledky však priniesol vývoj bilancie služieb, kde došlo k poklesu príjmov o 210 mil. USD. Tento pokles zapríčinilo nielen zníženie dopravných služieb a tranzitu plynu.

FINANČNÁ A ROZPOČTOVÁ POLITIKA

Finančná a rozpočtová politika bola v minulom roku zameraná na splnenie cieľov, ktoré musí Slovensko splniť po integrácii do Európskej únie a kvôli prijatiu spoločnej meny. Autori konštatujú, že hoci sa dosiahli niektoré pozitívne výsledky, k zásadnému riešeniu niektorých problémov sa zatiaĽ nedospelo. Vážnym problémom zostáva plnenie príjmov dane z pridanej hodnoty – plnenie na 84,3 % – a dane z príjmu právnických osôb – plnenie na 95,5 %. Problémovou sférou finančnej politiky v roku 2003 bol naďalej kapitálový trh, ktorý neplnil svoju základnú funkciu – zabezpečovať kapitálové potreby pre rozvoj ekonomiky a štruktúrne zmeny.

Výsledky plnenia menového programu Národnej banky Slovenska ukázali, že vývoj kľúčových indikátorov v podstate zodpovedá strategickým menovým cieľom. Pozitívne výsledky sa dosiahli vo vývoji indikatívnych menových agregátov, zrýchlilo sa tempo poskytovania úverov. Ako konštatujú autori v priebehu posledných piatich rokov dochádza k zmenám v skladbe peňažnej zásoby, najmä v dôsledku meniacich sa preferencií rozhodovania ekonomických subjektov. Pokles termínovaných vkladov fyzických osôb je spojený s poklesom úrokových mier, pričom vklady podnikov, vrátane poisťovní majú rastúcu tendenciu. Vývoj kurzu slovenskej meny spôsobil pokles záujmu obyvateľstva o vklady v cudzej mene.

Vývoj vonkajších ekonomických vzťahov a výsledky platobnej bilancie v roku 2003 sa odrazili aj v postavení slovenskej koruna, ktorá posilňovala vo vzťahu k voľne vymeniteľným menám, vrátane eura, ktoré je pre Slovensko najdôležitejšou menou. „V menovej politike to vyvoláva otázku ako udržať ďalší vývoj kurzu z hľadiska zachovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky na úrovni zospovedajúcej jej celkovému vývoju.

Autori štúdie sa zamysleli nad vývojom výkonnosti slovenského hospodárstva zhľadiska súvislotí medzi zmenami hrubého domáceho produktu a súčasťami dopyt – teda domáceho dopytu a vonkajšieho dopytu. Z tohto hľadiska vývoj štruktúry hrubého domáceho produktu v tomto roku pripomína jeho skladbu z rokov 1994 a 1999. Vo všetkých troch rokoch hospodárska politika obmedzovala domáci dopyt. Rast hrubého domáceho dopytu sa v týchto troch rokoch dosiahol len vďaka zväčšením vývozu. Autori štúdie konštatujú, že sa dá očakávať, že aj v tomto roku bude mať hospodárska politika reštriktívne dopady. Spotreba domácností a verejná spotreba podľa autorov aj v tomto roku prispejú v obmedzenom rozsahu. V tomto roku sa dá podľa ekonómov z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomike predpokladať rast investičného dopytu, teda rastu hrubého fixného kapitálu. Malo by to byť v dôsledku niekoľkých faktorov – oživenia ekonomiky v Európskej únii, prílevu priamych zahraničných investícií. Celkový rast domáceho dopytu bude preto v tomto roku pozitívny.

„Nevýhodou štandardného zistenia vplyvu jendotlivých súčastí na vývoj hrubého domáceho produktu je, že sa v ňom stotožňuje vplyv vonkajšieho dopytu s čistým vývozom, ktorý vyjadruje vplyv výsledku medzinárodnej výmeny tovarov a služieb,“ konštatujú autori. V uvedenom prístupe je vplyv vonkajšeho dopytu na prírastok hrubého domáceho produktu podhodnotený v dôsledku toho, že sa v ňom vývoz, ktorý má vyjadriť rozsah vonkajšieho dopytu, zmenšuje o celý objem dovozu.

Vývoj konečnej sportreby domácností je výsledkom použitia ich dôchodkov. V dôsledku striadania politických cyklov nastal v roku v roku 2003 prudký zlom vo vývoji konečnej sprotreby domácností a jej súčastí. Reálna spotreba domácností sa v roku 2003, teda prvý raz po roku 2000 a vôbec po druhý raz počas existencie samostatnej Slovenskej republiky, zmenšila najmä v dôsledku poklesu reálnych miezd. Mierny rast celkových reálnych príjmov domácností by s predpokladaným poklesom výdavkov spojených s daňovou reformou mal spôsobiť, že reálna spotreba domácností v tomto roku opätovne porastie a prispeje k rastu reálneho hrubého domáceho produktu.