Rast svetovej ekonomiky by sa mal v tomto roku zmierniť zo 4 na 3,5 %, pričom spomalenie by malo výraznejšie postihnúť vyspelé krajiny, než rozvojové. Vyplýva to zo správy Výboru pre ekonomické a sociálne záležitosti a Konferencie pre obchod a rozvoj Organizácie spojených národov (OSN). Organizácia predpokladá spomalenie neočakávane silného tohoročného rastu v industrializovaných krajinách. Na druhej strane, rozvojové krajiny ako celok by si mali udržať rastové tempo, ktoré sa im podarilo obnoviť v roku 2000 po predchádzajúcich finančných krízach v rokoch 1997 – 98.

Ako ďalej vyplýva zo správy „Svetová hospodárska situácia a vyhliadky na rok 2001“, rozvojový svet by mal za predpokladu absencie neočakávaných negatívnych faktorov zohrávať dôležitú úlohu pri budúcoročnom raste svetovej ekonomiky.

Z vyspelých krajín OSN predpokladá v budúcom roku menej optimistický vývoj pre USA v porovnaní s rokom 2000. Expanzia v Európe sa podľa organizácie spomaľuje a očakávania v prípade Japonska zostávajú napriek istému zlepšeniu mierne. Správa zároveň uvádza, že svetový rast presiahol očakávania vzhľadom na zlepšenie vo všetkých kľúčových regiónoch sveta a dvojcifernému rastu medzinárodného obchodu. Hrubý domáci produkt (HDP) klesol v štyroch krajinách, Pobreží slonoviny, Demokratickej republike Kongo, Zimbabwe a Moldavsku. Vo všetkých 121 členských štátoch sveta, vrátane 73 rozvojových krajín, sa HDP na obyvateľa v tomto roku zvýšil, zatiaľ čo vlani vzrástol iba v 104 krajinách.

Kľúčovú úlohu v trende silného rastu zohrával rapídne expandujúci sektor informačných a komunikačných technológií (ICT) a s ním spojený rast produktivity a napredovanie medzinárodného obchodu. Tento rok však nebol poznamenaný iba priaznivými ukazovateľmi. Zamestnanosť a mzdy ešte stále nedosiahli úrovne spred rokov 1997 – 99 a súkromné investície do tranzitívnych ekonomík tiež zaostávali. Najväčšími hrozbami pre pokračujúci hospodársky rast svetovej ekonomiky v budúcom roku zostávajú obchodná bilancia, ceny ropy, ktoré sú stále príliš vysoké, nestabilita na finančných a devízových trhoch a príliš prísna menová politika. Obzvlášť nepriaznivý dopad by mohlo mať „tvrdé pristátie“ americkej ekonomiky, čo by mohlo zastaviť tok zahraničného kapitálu, ktorý v súčasnosti financuje americký obchodný deficit, oslabiť dolár a zvýšiť tlak na ceny akcií. „Akýkoľvek otras na svetových finančných trhoch by pravdepodobne výrazne zasiahol takmer všetky ekonomiky sveta, či už priamo alebo nepriamo,“ uvádza sa v správe.

Rastúce ceny ropy stáli vyspelé štáty, ktoré sú čistými dovozcami palív v tomto roku dodatočných 60 mld. USD, čo predstavuje približne 1,3 % HDP tejto skupiny štátov. Podľa OSN by však ceny ropy nemali zotrvať na predchádzajúcej vysokej úrovni. Kým výdavky v rámci sektora ICT by mali v nasledujúcich rokoch prispievať k hospodárskemu rastu, cyklické spomalenie investícií spojených s týmto sektorom by mohlo viesť ku krátkodobému cyklickému oslabeniu celej svetovej ekonomiky. Klesajúci dopyt po výrobkoch ICT by mal najvýraznejšie zasiahnuť východoázijské krajiny, ktoré sú výrazne závislé od exportu týchto produktov.