Rok 2003 bude pre slovenskú ekonomiku znamenať zníženie dynamiky rastu hrubého domáceho produktu (HDP), stagnáciu miery nezamestnanosti, pokles reálnych miezd pri enormnom zvýšení inflácie. Na druhej strane však analytici očakávajú v budúcom roku posilňovanie meny, ako aj zníženie deficitu zahraničného obchodu. Podľa analytika Slavie Capital Pavla Ondrisku budú tento rok a rok 2003 predstavovať dve odlišné obdobia, aj keď na obe budú vplývať predovšetkým politické rozhodnutia. „Pokiaľ obraz ekonomiky v roku 2002 poznačilo predvolebné správanie strán, v budúcom roku sa pod vplyvom schválených korekčných opatrení zmení ekonomický výstup krajiny kvalitatívne aj kvantitatívne,“ uviedol.

V budúcom roku sa podľa analytika UniBanky Viliama Pätoprstého zníži dynamika rastu HDP zo 4 % na úroveň 3,8 %, predovšetkým vďaka spomaleniu rastu spotreby domácností a štátu. Analytik ČSOB Marek Gábriš predpokladá, že rast HDP bude v budúcom roku na úrovni 4 %. „Vzhľadom na balíček ekonomických opatrení vlády by sa však mala zmeniť štruktúra HDP,“ povedal. Podľa Gábriša v roku 2003 nebude tak rýchlo rásť spotreba štátnej správy a zároveň by sa malo výraznejšie spomaliť tempo rastu reálnych miezd, čo prispeje k spomaleniu domáceho dopytu. Priemerné nominálne mzdy by sa podľa Pätoprstého mali v budúcom roku zvyšovať tempom približne do 9 %, čo bude znamenať nepatrný rast reálnych miezd na úrovni 0,4 %. Ondriska však očakáva, že reálne mzdy v budúcom roku poklesnú o 1,4 % a Róbert Prega z Tatra banky očakáva ich stagnáciu.

Hospodársky rast by mali v budúcom roku podporiť predovšetkým investície a zahraničný dopyt. „Pokles úrokových sadzieb vytvoril väčší priestor pre investičnú aktivitu firiem,“ skonštatoval Gábriš. Dôležitý bude podľa neho aj ekonomický rast v Európskej únii, kam smeruje 60 % slovenského exportu. Pomalšie európske oživovanie podľa Gábriša pocíti aj slovenská ekonomika. Podľa Ondrisku by sa deficit zahraničného obchodu mal v tomto roku dostať na úroveň 9,4 % HDP, pričom v budúcom roku odhaduje jeho výšku na 7,7 % HDP. „Slovenský vývoz by tiež mohli podporiť očakávané nové výrobné kapacity,“ dodal Gábriš. Pre rok 2003 odhaduje schodok zahraničného obchodu na 75 mld. Sk. Práve zlepšenie čistého exportu by podľa Pregu malo celkové tempo rastu HDP udržať aj v budúcom roku približne na úrovni 4 %. „Relatívne vysoké tempo ekonomického rastu by sa malo prejaviť aj v miernom poklese priemernej miery nezamestnanosti približne na 17,5 percenta,“ skonštatoval Prega.

Priemerná spotrebiteľská inflácia by podľa Pätoprstého mala v roku 2002 dosiahnuť historických 3,3 %, kým na začiatku budúceho roka sa podľa jeho odhadov dostane inflácia vplyvom rastu regulovaných cien na úroveň 8,6 %. Očakávané naštartovanie reforiem, ako aj pokles deficitu zahraničného obchodu by podľa Pregu mali prispieť k ďalšiemu posilneniu kurzu slovenskej koruny a dosiahnutiu nových historických miním voči referenčnej mene euro. „Kurz slovenskej koruny a referenčného eura môže v tomto roku končiť na 42,7 SKK/EUR,“ uviedol Pätoprstý. V budúcom roku predpokladá Pätoprstý, že hodnota slovenskej meny sa v dôsledku pokračujúceho dopytu po korune zo strany finančných investorov nominálne zhodnotí. „Kurz koruny voči euru by sa mal počas roka pohybovať v rozmedzí od 40,5 SKK/EUR až 41,5 SKK/EUR,“ dodal. Centrálna banka sa však podľa Pregu bude zrejme snažiť v budúcom roku brániť tomuto trendu, a to aj pomocou ďalšieho zníženia svojich kľúčových úrokových sadzieb.