Pod zrýchlenie dynamiky rastu indexu priemyselnej produkcie v júli na 7,9 % z júnových 7,5 %, sa podľa analytikov podpísal rast odvetví s vyššou pridanou hodnotou, ako aj výroba a rozvod elektriny, plynu a vody spolu s ťažbou nerastných surovín.

„Napriek očakávaniam nižších úrovní rastu je júlová hodnota indexu priemyselnej produkcie druhá najvyššia v tomto roku, a to aj pod vplyvom rastu odvetvia výroby a rozvodu elektriny a plynu, ktoré rástlo po prvýkrát v tomto roku, ale aj opätovne silného rastu v ťažbe nerastných surovín,“ uviedol analytik Slávie Capital Pavol Ondriska. Ako ďalej dodal, „potešiteľné je, že aj odvetvia s vyššou tvorbou pridanej hodnoty ako výroba dopravných prostriedkov či výroba elektrických a optických zariadení dosiahla svoje tohtoročné maximum a navyše aj rast výroby strojov je viac ako slušný,“ konštatoval Ondriska.

Podľa neho stále existuje hrozba spomalenia hospodárskeho rastu v západnej Európe, ktorá sa v určitom časovom horizonte a intenzite dostaví aj na Slovensko, nakoľko slovenský priemysel je naviazaný predovšetkým na európske trhy. „Keďže prílev zahraničných investícií na zelenej lúke je na Slovensku nižší ako u našich najbližších susedov, bude bohužiaľ dopad oslabenia hospodárskeho rastu v krajinách EÚ na našu ekonomiku výraznejší, pokiaľ nebudeme schopní pritiahnuť viac výrobne orientovaných zahraničných investícií,“ dodal Ondriska.

„Rast indexu priemyselnej produkcie sa v júli zrýchlil na 7,9 %, čím mierne prevýšil naše očakávania,“ uviedol analytik Tatra banky Róbert Prega. K tomuto vývoju došlo napriek poklesu dynamiky rastu v priemyselnej výrobe o 0,7 % na 8,4 %, keď k rastu ťažby nerastných surovín o vyše 20 % druhý mesiac po sebe sa prvýkrát v tomto roku pridal aj rast vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody. „Údaje o spotrebe elektriny naznačujú, že júlové výsledky by mohli znamenať začiatok zmeny v klesajúcom trende od začiatku roka,“ konštatoval Prega. Priaznivo na výrobu elektriny podľa neho vplýva jej export, ktorý za prvých sedem mesiacov medziročne vzrástol o 39,3 %.

Celkový vývoj premyslenej produkcie si podľa neho v júli zachoval priaznivý vývoj napriek spomaleniu ekonomického rastu vývoja v krajinách západnej Európy. „V prípade, ak sa naplnia očakávania, že postupný pokles inflácie v eurozóne sprevádzaný znížením sadzieb Európskej centrálnej banky by mohol priniesť už od posledného štvrťroka tohto roka obrat v ekonomickom vývoji členských krajín, znamenalo by to aj pozitívne implikácie pre dopyt po slovenských výrobkoch,“ dodal Prega.