Perspektívy zníženia základnej úrokovej sadzby na rokovaní Výkonnej rady ECB sa opäť vzďaľujú. Toto konštatovanie vyplýva najmä z toho, že v Nemecku sa má v apríli výraznejšie zvýšiť inflácia. Spolkové krajiny Brandenbursko, Badensko-Württembergsko a Bavorsko totiž vo štatistických predpovediach vychádzajú z toho, že inflácia bude mať vyššie, než očakávané tempo. V uvedených spolkových krajinách má v apríli dosiahnuť 3,3%, 2,9%, respektíve 2,8%.

Tieto dáta naznačujú, že priemerná inflácia v celom Nemecku sa v apríli dostane na medziročnej báze na úroveň 2,7%, pričom v marci bol uvedený ukazovateľ na hladine 2,5%. Aj predbežné údaje z Talianska sú z pohľadu Európskej centrálnej banky negatívne, pretože talianska ekonomika má v apríli vykázať infláciu na úrovni 3,1%. Ak zoberieme do úvahy, že Nemecko a Taliansko predstavujú zhruba polovicu ekonomickej sily eurozóny, možno očakávať, že v jej rámci sa celková inflácia zvýši oproti marcovým ukazovateľom, ktoré dosiahli hodnotu 2,6%.

Toto všetko sú hlavné argumenty pre ECB, ktorá aj naďalej tvrdí, že stále neexistujú vhodné podmienky na zníženie základnej úrokovej sadzby, hoci za svoju nečinnosť je v tomto smere predmetom ostrej kritiky. Je totiž jedinou významnou centrálnou bankou na svete, ktorá od začiatku roka 2001 neupravovala úrokové sadzby, a to aj napriek ekonomickému poklesu v USA.

Americký minister financií Paul O´Neill v rámci diskusie na pôde Ekonomického klubu v New Yorku napríklad uviedol, že je „zmätený tvrdeniami európskych politikov, ktorí konštatujú, že Európu nepostihne terajšie štádium spomalenia hospodárstva v USA….“

Podobne sa vyjadril pred niekoľkými dňami aj na rokovaní ministrov financií a guvernérov centrálnych EÚ v Malmö, kde ostro polemizoval s myšlienkou o „vlastnom ekonomickom živote Európy, ktorý je nezávislý od Spojených štátov“…

Žijeme síce v rozporuplnom, no vzájomne prepojenom svete – konštatoval americký minister financií.

O´Neillove slová sa v širšom kontexte interpretujú ako ďalší tlak na Európsku centrálnu banku, aby na dnešnom rokovaní Výkonnej rady znížila úrokovú sadzbu, ale zároveň sú aj odpoveďou na výroky niektorých európskych politikov, ktorí hovoria, že ekonomiky v Európe nebudú vážnejšie poškodené americkým poklesom. Takýto „tón“ nasadil prezident ECB Wim Duisenberg, ktorý oficiálne vyhlásil, že Európa je v prevažnej miere závislá na vlastnom, vnútornom dopyte a od vývoja v USA je izolovaná, i keď tento stav nemožno absolutizovať.

S úrokovými sadzbami a Duisenbergovým vyhlásením korešpondujú aj slová guvernéra rakúskej centrálnej banky a člena Výkonnej rady ECB Klausa Liebschera, ktorý poznamenal, že zníženie úrokovej sadzby je v rámci dnešného rokovania veľmi málo pravdepodobné.

Liebscher zdôraznil, že riziko cenovej nestability je momentálne „viac symetrické“, čo však neznamená, že toto riziko neexistuje. Politika ECB musí byť aj naďalej dôsledná a stabilná, bez akýchkoľvek „hektických aktivít“, ktoré by mohli relatívne veľmi „mladej“ Európskej centrálnej banke viac ublížiť, ako pomôcť…

Ak sme hovorili o inflačnom tlaku v Nemecku a Taliansku treba dodať, že vo Francúzsku je tento ukazovateľ najnižší a je zhruba na úrovni 1,4%. V dôsledku zníženia daní sa v marci zaznamenal rast spotrebiteľských výdavkov na medziročnej báze o 4,7%, s čím francúzska vláda kalkulovala, pretože redukcia daňového bremena sa mala výrazne premietnuť do zvýšenia kúpnej sily obyvateľstva. Zdá sa, že Francúzsko prekonáva globálny ekonomický pokles úspešnejšie v porovnaní s Nemeckom a Talianskom, čo však priamo nesúvisí s terajšou, často kritizovanou „nečinnosťou“ ECB a dlhodobým udržovaním úrokovej sadzby na úrovni 4,75%.

Už teraz sa hovorí o tom, že práve problematika Európskej centrálnej banky sa stane jednou z horúcich tém agendy stretnutia ministrov financií G-7, ktoré bude počas tohto víkendu vo Washingtone.

Výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu Horst Köhler už vyjadril nádej, že sa podarí dospieť k spoločnému porozumeniu s európskymi politikmi ohľadne potreby zníženia úrokových sadzieb.

Očakáva sa tiež, že Európska komisia zníži predchádzajúce odhady tempa ekonomického rastu v eurozóne, ktorý má dosiahnuť v roku 2001 2,8% (pôvodný odhad hovoril o 3,2%) a ten istý ukazovateľ má v roku 2002 dosiahnuť 2,9% (odhad – 3,0%).

Prognózu ekonomického rastu v USA a v eurozóne má dnes smerom nadol upraviť aj Medzinárodný menový fond.

Toto všetko sa dá intepretovať ako ďalšia dimenzia tlaku na ECB, aby znížila úrokové sadzby.

Európska centrálna banka však stále odmieta komentovať všetky silné výzvy, ktoré sú zároveň návodom na razantnú akciu v jej menovej politike.