Uplynulý týždeň bol plný udalostí s významným vplyvom na ekonomiku Slovenska, akoby si dianie v slovenskom hospodárstve chcelo vynahradiť oddych, ktorý ho pravdepodobne cez vianočné sviatky čaká. Parlament schválil štátny rozpočet na rok 2001, Štatistický úrad SR priniesol správy o raste hrubého domáceho produktu (HDP) v treťom štvrťroku, vyjasnilo sa aj medzi ponukami záujemcov o Slovenskú sporiteľňu, pričom favoritom sa stala rakúska banka Erste Bank a Slovensko sa oficiálne stalo 30. členom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Popri týchto správach je potrebné spomenúť aj zverejnenie menového programu Národnej banky Slovenska (NBS) na rok 2001 a rozhodnutie o raste regulovaných cien v budúcom roku.

Národná rada SR v stredu schválila návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2001. Celkové príjmy sa rozpočtujú sumou 180,6 mld. Sk, celkové výdavky na rok 2001 sa určujú sumou 217,8 mld. Sk. Rozpočtový schodok bol schválený v sume 37,2 mld. Sk a súhrnný schodok verejného rozpočtu bol schválený na úrovni 37,85 mld. Sk. HDP Slovenska v treťom štvrťroku podľa predbežného odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR dosiahol 230,1 mld. Sk a oproti tretiemu štvrťroku 1999 reálne vzrástol o 2,5 %, v bežných cenách o 9,4 %. Tempo rastu bolo o 0,6 percentuálneho bodu rýchlejšie ako v predchádzajúcom štvrťroku a najrýchlejšie od druhého kvartálu 1999. Za prvé tri kvartály tohto roku sa podľa predbežného odhadu vytvoril HDP v objeme 659,4 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku vzrástol o 2 %, resp. v bežných cenách o 8,7 %.

Podľa analytikov výsledok rastu HDP za tretí štvrťrok naznačuje, že slovenské hospodárstvo začína akcelerovať. Hlavným ťahúňom rastu ekonomiky v treťom kvartáli bol podľa nich zahraničný dopyt, zlepšuje sa i tvorba hrubého fixného kapitálu. ŠÚ SR prognózuje ku koncu tohto roka rast hrubého domáceho produktu na úrovni 2,1 %. V porovnaní so svojou prognózou zverejnenou v septembri je tak úrad podstatne optimistickejší. V septembri totiž očakával ekonomický rast iba na úrovni 1,6 %. Inštitút informatiky a štatistiky (Infostat) je vo svojich koncoročných odhadoch triezvejší, pričom očakáva rast HDP 1,9 %.

Po tom, ako v pondelok predložili všetci traja záujemcovia o získanie 87,18-percentného podielu štátu a Fondu národného majetku SR v Slovenskej sporiteľni (SLSP) svoje nové ponuky, komisia pre vyhodnotenie najvhodnejšieho nadobúdateľa majetkovej účasti štátu v SLSP v stredu odporučila ako víťaza tendra rakúsku banku Erste Bank. Komisia sa pritom rozhodovala medzi rakúskymi bankami Bank Austria, Erste Bank a talianskou finančnou skupinou UniCredito Italiano. Rakúska Erste Bank ponúkla v tendri 425 mil. EUR, teda 18,4 mld. Sk. Ponúknutá suma v prepočte za 100-percentný podiel predstavuje 21,1 mld. Sk.

Podľa hovorcu Erste Bank Michaela Mauritza zodpovedá ponúknutá cena vo výške 1,78-násobku prognózovanej účtovnej hodnoty SLSP k 31. decembru 2000 a je v intervale, ktorý je pre tento región medzinárodne uznávaný.

V utorok predstavila viceguvernérka NBS Elena Kohútiková menový program na budúci rok. Centrálna banka v ňom očakáva udržanie fiškálneho deficitu na úrovni do 4 % HDP. Predpokladmi menového programu sú stabilizovaný vývoj cien strategických surovín, výmenného kurzy slovenskej koruny, výrazný prílev priamych zahraničných investícií s dopadom na rast spotreby a dovozu, udržanie spomínanej výšky fiškálneho deficitu a vplyv vyplácania dlhopisov Fondu národného majetku SR.

Nástroje menovej politiky NBS prejdú v budúcnosti niekoľkými zmenami. Od nového roka centrálna banka zníži sadzbu povinných minimálnych rezerv zo súčasných 6,5 % na 5 %. Podľa E. Kohútikovej NBS nepredpokladá žiadnu výraznú zmenu úrokovej a devízovej politiky. V budúcom roku nebude podľa jej slov taký veľký priestor na znižovanie úrokových sadzieb ako v tomto roku. V prípade spolupôsobenia priaznivých faktorov je však možné, že NBS k menšej zmene počas roka pristúpi.

Vláda v piatok rozhodla o zvýšení regulovaných cien od 1. februára budúceho roka. Výnimku predstavuje iba cena tepelnej energie, ktorá podľa vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša porastie kvôli technickým dôvodom už od začiatku januára. Rozhodnutie kabinetu sa nakoniec príliš nelíši od pôvodných rezortných návrhov. Od budúcoročného februára sa tak zvýši cena elektrickej energie pre domácnosti o 15 % a pre podniky o 12 %, u zemného plynu ide o 20-percentný nárast pre domácnosti, 15 % pre podnikateľov maloodberateľov a 25 % veľkoodber. Pri zachovaní doterajších zliav sa cena železničnej osobnej dopravy zvýši o 15 %, k liberalizácii však dôjde v prípade vlakov Intercity a Eurocity. Ceny pravidelnej autobusovej dopravy porastú o 20 %, žiacke zľavy budú na úrovni 60 %, deregulácia sa dotkne diaľkovej osobnej dopravy. Rezortné návrhy akceptovala vláda u poštových výkonov (rast 9,9 %) a vodného a stočného (zvýšenie o 20,3 %). Maximálna cena tepelnej energie sa ako jediná zvýši od prvého januárového dňa, a to z 350 Sk na 420 Sk za gigajoule. Rast nájomného, ktorý sa dotkne iba asi 6 až 7 % domácností v obecných nájomných bytoch, bude 45-percentný.

ŠÚ SR informoval okrem rastu HDP v treťom kvartáli aj o ďalších makrodátach. Spotrebiteľské ceny v SR si v novembri zaznamenali 0,4-percentný medzimesačný rast, rovnako ako v októbri. Rast o 0,1 percentuálneho bodu na novembrových 0,6 % zaznamenala medzimesačná jadrová inflácia, ktorá očisťuje mieru rastu cenovej hladiny od vplyvu regulovaných cien a administratívnych opatrení. Mesačná čistá inflácia, ktorá vylučuje zmeny nepriamych daní, sa zvýšila z 0,2 % na aktuálnych 0,4 %. Na inflácii sa podpísal podľa analytikov najmä vysoký nárast cien potravín a nákladov na bývanie. Medziročný nárast spotrebiteľských cien bol v novembri 8,6-percentný.

NBS predpokladá, že rast spotrebiteľských cien dosiahne ku koncu roka 8,4 – 8,7 %, pričom priemerná ročný inflácia by mala dosiahnuť 12,1 – 12,2 % a jadrová inflácia 4,6 – 4,8 %. Sú to hodnoty pri dolných hraniciach intervalov stanovených konkretizovaným menovým programom NBS. NBS odhaduje, že HDP ku koncu roka dosiahne rast 2,1 % v porovnaní s očakávanými 2,5 %.

V októbri pokračoval medziročný rast priemyselnej produkcie. Priemyselná produkcia bola v úhrne o 9,8 % vyššia ako v rovnakom období minulého roku. V porovnaní so septembrovým rastom, keď priemyselná produkcia medziročne posilnila o 15,4 %, zaznamenal priemysel v októbri spomalenie a dostal sa na augustovú úroveň.

Objem obstaraných investícií v bežných cenách dosiahol v treťom štvrťroku 71,9 mld. Sk, v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka to predstavuje nárast o 20,1 %. V stálych cenách dosiahol medziročný nárast investícií 14,5 %. Od začiatku roka sa do konca septembra výška investícií vyšplhala na 208,7 mld. Sk v bežných cenách.

Predbežný zisk finančného a nefinančného sektora dosiahol v treťom štvrťroku 34 mld. Sk, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje 5,4-násobný nárast. Zisk v nefinančnom sektore pritom narástol o 80,4 % na 27,9 mld. Sk. Obrat zaznamenalo hospodárenie finančného sektora, ktorý dosiahol zisk 6,1 mld. Sk oproti vykazovanej strate 9,2 mld. Sk v treťom štvrťroku predchádzajúceho roka.

Za desať mesiacov tohto roku vykázali Železnice Slovenskej republiky stratu vo výške 2,11 mld. Sk, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého predstavuje zmiernenie o 2,17 mld. Sk a oproti plánu je to lepšie hospodárenie takmer o 260 mil. Sk. Náklady železníc medziročne vzrástli o 12 %, výnosy sa zvýšili o 29 %.

V stredu uplynula šesťdesiatdňová lehota, počas ktorej mohli Slovenské lodenice, a.s., Komárno (SLK) podať v súlade s platnou legislatívou návrh na vlastný konkurz. Ako pre agentúru SITA uviedol predseda predstavenstva SLK Jozef Žucha, keďže sa naplnili zákonom stanovené podmienky, SLK sa pripojí k už podaným návrhom na konkurz podniku. Podľa podpredsedu vlády Pavla Hamžíka je vláda je pripravená poskytnúť štátnu garanciu na úver pre SLK. Podľa neho ministerstvo financií a hospodárstva pripravujú materiál, na základe ktorého bude kabinet záruku schvaľovať.