Solídny rast slovenskej ekonomiky by mal podľa bankových analytikov pokračovať aj v roku 2004. Za rok 2003 očakávajú reálny rast hrubého domáceho produktu (HDP) SR na úrovni 4 % a v tomto roku by sa rast slovenskej ekonomiky mal tiež pohybovať blízko tejto úrovne. Podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu by sa rast HDP mal zrýchliť až na 4,7 %. Rok 2004 vnímajú analytici najmä ako rok reforiem a ako termín vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ).

„Nové reštrikčné opatrenia, ktoré prinesie rok 2004, by sa mali opäť prejaviť na domácom dopyte,“ skonštatoval analytik ČSOB Marek Gábriš. Ich vplyv však podľa neho nebude tak výrazný ako v roku 2003. „Navyše daňová reforma a prípadné ďalšie uvoľnenie menovej politiky môže stimulovať investičnú aktivitu firiem,“ dodal. Daňovú reformu považuje za najdôležitejšiu analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. „Predpokladám, že už v horizonte najbližších troch rokov enormne podporí pracovnú a investičnú aktivitu na Slovensku,“ skonštatoval. Tým podľa neho daňová reforma vytvorí základ pre zdravý a vysoký rast ekonomiky, ktorý by mohol dosiahnuť v roku 2004 až 4,2 %. „Takmer rovnako dôležitá je aj reforma dôchodkového systému, a nepochybne dôležitými reformami sú aj reforma sociálneho systému a pracovného práva,“ uviedol Pätoprstý. Mešká však podľa neho reforma školstva a výrazne chýba aj rýchlejšia a efektívnejšia reforma súdnictva. „Bez reformných snáh ostáva len sektor pôdohospodárstva, treba však povedať, že tu neexistuje konsenzus na reforme ani na nadnárodnej úrovni, čo sťažuje aj reformne snahy u nás,“ dodal. Výraznejšie reformné snahy sa podľa neho zatiaľ vyhli tiež železniciam a naďalej chýba pokračovanie vo fiškálnej decentralizácii.

Rok 2004 bude zároveň rokom vstupu Slovenska do EÚ. „Pre domáce podniky to bude príležitosť, ale zároveň výzva uplatniť sa na jednotnom európskom trhu,“ skonštatoval Gábriš. Oživenie spotreby domácností predpokladá analytik aj vzhľadom na očakávaný rast reálnych miezd. Pre budúci rok predpokladá Gábriš reálny rast HDP úrovni 3,8 %. Rok 2004 by mal byť podľa neho posledným rokom dramatického zvyšovania cien. „V nasledujúcich rokoch by preto aj životná úroveň meraná rastom reálnych miezd mala rásť rýchlejším tempom,“ skonštatoval.

Udržanie silnej dynamiky hospodárskeho rastu očakáva aj Prega, podľa ktorého by sa rast HDP mal ešte zrýchliť. Na rozdiel od roku 2003 by sa však zdrojom rastu v podstatnej miere mal stať aj domáci dopyt. Mala by vzrásť spotreba domácností a vďaka oživeniu investičného dopytu by sa najdynamickejšou časťou HDP mala stať tvorba hrubého fixného kapitálu. „Oživenie domáceho dopytu sa naopak odzrkadlí v miernom náraste deficitu zahraničného obchodu,“ skonštatoval Prega, podľa ktorého by však túto tendenciu mal pribrzdiť zrýchlený rast HDP v krajinách EÚ.

Priemerná spotrebiteľská inflácia by sa mala v roku 2004 podľa Pätoprstého pohybovať na úrovni 7,4 %. „Naďalej vysoký rast cenovej hladiny súvisí s pokračujúcim uvoľňovaním regulovaných cien ako aj s daňovou reformou,“ povedal. Rizikami tohto roka je najmä nepokračovanie v reformách v zdravotníctve a súdnictve a tiež nenapĺňanie cieľa fiškálneho deficitu v dôsledku možných ťažkostí vo výbere naplánovaných dani. V najväčšej miere celkovú infláciu ovplyvní podľa Pregu zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty a zvýšenie cien zemného plynu. „Aj napriek týmto krokom by mala celková inflácia poklesnúť so súčasných 9,8 % do konca roku 2004 na 7 %. Vďaka tomu by reálne mzdy mali zaznamenať symbolický nárast,“ dodal.

Na finančných trhoch by mali podobne ako v roku 2003 prevládať pozitívne tendencie charakterizované posilovaním kurzu slovenskej koruny a poklesom úrokových sadzieb. Kurz koruny by mal ťažiť z celkového priaznivého hodnotenia slovenskej ekonomiky zahraničnými investormi podporovaného silným rastom HDP a rastúcim prílevom zahraničných investícii. Kurz koruny voči referenčnému euru by počas roka mal podľa Pregu posilniť k úrovni 40 SKK/EUR. Vďaka očakávanému pokračovaniu posilovania kurzu eura voči americkému doláru by malo byť aj posilnenie kurzu koruny výraznejšie voči doláru ako voči euru. Podľa Pregu bude aj v roku 2004 priestor na zníženie úrokových sadzieb, ktorých pokles by mal dosiahnuť asi 1 percentuálny bod oproti súčasnej úrovni.