Vysoká úroveň deficitu zahraničného obchodu je podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu nevyhnutným sprievodným efektom oživenia ekonomiky a jej investičnej aktivity. Aprílové výsledky zahraničného obchodu pritom nedosiahli priemerné očakávania trhu, ktorý predpokladal medzimesačné zníženie deficitu vo väčšej miere. Deficit vo výške 7,046 mld. Sk kontrastoval s prebytkom obchodnej bilancie v objeme 0,856 mld. Sk v apríli minulého roku.
Zahranično-obchodnú bilanciu podľa Pregu už dlhší čas zaťažujú nepriaznivé externé vplyvy vysokých cien surovín v korunovom vyjadrení, ktoré sa výrazne odchyľujú od dlhodobých priemerov. „Pri pretrvávajúcej absencii výraznejších tlakov spotrebiteľsky motivovaných dovozov je však tento vývoj akceptovateľný,“ povedal Prega. Stabilitu v menovej oblasti by mal zachovať očakávaný vysoký prílev zahraničných investícii, ktorých rozhodujúca časť má pochádzať z privatizácie.
Najväčším faktorom, ktorý čoraz viac ovplyvňuje zahraničný obchod Slovenska, je podľa analytika Slávie Capital Pavla Ondrisku dovoz a následný vývoz v rámci aktívneho zušlachťovacieho styku. Zviditeľňuje sa však aj dovoz poľnohospodárskych komodít pri súčasnom poklese ich exportu. „Objem dovozu rastlinných výrobkov v apríli bol napríklad o pol miliardy vyšší ako doterajší priemer,“ skonštatoval Ondriska.
Ďalším významným činiteľom zvyšujúcim deficit obchodnej bilancie podľa Pregu zostal zvýšený dovoz strojov, prístrojov a elektrických zariadení. Analytik ČSOB Marek Gábriš ďalej upozornil na náročnosť slovenskej výroby na import surovín, pričom iba časť vyrobených produktov sa vyváža na zahraničné trhy. „Netreba zabúdať ani na rozširovanie obchodných reťazcov, ktoré napĺňajú svoje sklady aj tovarmi z dovozu,“ skonštatoval Gábriš.
Prega priaznivo hodnotí veľmi dobrú výkonnosť exportu, ktorý za prvé štyri mesiace medziročne vzrástol o 22,3 %. Podľa analytikov sa zdá, že slovenský export zatiaľ negatívne nezasiahlo spomalenie ekonomického rastu v krajinách Európskej únie. Medziročná miera rastu exportu do EÚ od začiatku roka dosiahla 24,2 % a prevýšila tak celkovú dynamiku exportu. „Ešte výraznejšie to platí pre nášho hlavného exportného partnera Nemecko, kde miera exportu dosahuje 25 %,“ dodal Prega.
Ako dodal Ondriska, vzhľadom na teritoriálnu štruktúru dovozu sa výraznejšie začína presadzovať Čína najmä vďaka dovozu lacných výrobkov. „Hoci sa podieľa na dovoze len vyše percentom, rast importu dosiahol za prvé štyri mesiace 56 %, pričom deficit presiahol 3 mld. Sk,“ povedal Ondriska.
Vzhľadom na doterajšie výsledky zahraničného obchodu analytici prehodnotili svoje odhady koncoročného deficitu obchodnej bilancie. Podľa Ondrisku dosiahne 79 až 87 mld. Sk, čo by malo predstavovať 8,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Prega je vo svojich predikciách optimistickejší a zatiaľ očakáva deficit na úrovni 62 mld. Sk, pripúšťa však jeho zvýšenie. Podiel obchodného deficitu na HDP by tak mal dosiahnuť 6,4 %. Odhad ČSOB ráta s podobnou úrovňou 63 mld. Sk. „Priaznivo by na pokles deficitu v nasledujúcich mesiacoch mali vďaka sezónnym vplyvom vplývať nižšie dovozy potravín a nerastných surovín,“ dodal Prega.
Prehlbovanie záporného salda zahraničného obchodu predovšetkým z dôvodu oživovania vnútornej ekonomickej aktivity je podľa Ondrisku ďalším argumentom na to, že by centrálna banka nemala v najbližších mesiacoch pristúpiť k zníženiu svojich referenčných úrokových sadzieb.
V apríli sa zo Slovenskej republiky vyviezol tovar v hodnote 50,265 mld. Sk. Hodnota dovezeného tovaru dosiahla 57,311 mld. Sk. V porovnaní s aprílom 2000 vzrástol objem vývozu o 21,3 %, zatiaľ čo dovoz stúpol až o 41,2 %. Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne vo výške 7,046 mld. Sk. Informoval o tom Štatistický úrad SR. Aprílová úroveň tak neprevýšila tohtoročný rekordný deficit z marca, ktorý bol 8,541 mld. Sk.