Nárast spotrebiteľských cien v septembri o 0,5 % prevýšil očakávania analytikov. Bezvýznamnosť dopytových tlakov v septembri potvrdil vývoj jadrovej a čistej inflácie. Jadrová inflácia zaznamenala v minulom mesiaci úroveň 0,4 %, medziročná hodnota dosiahla 2,8 %. Cenovú hladinu v septembri potiahli najmä drahšie potraviny, nealkoholické nápoje a ceny telekomunikačných a poštových služieb.

Aj keď rast cenovej hladiny v septembri bol mierne vyšší, nie je podľa analytika Slavie Capital Pavla Ondrisku dôvod na obavy z inflačného vývoja. „Najväčší prírastok k septembrovej inflácií mal rast cien potravín a nealkoholických nápojov,“ skonštatoval. Ako uviedol analytik Poštovej banky Miroslav Šmál, podiel rastu cien potravín predstavoval na raste celkovej cenovej hladiny 0,16 %, teda približne jednu tretinu. Tento rast cien je podľa analytika Slovenskej ratingovej agentúry Michala Džačovského sezónny. „Vo väčšine predchádzajúcich rokov bol totiž september charakteristický rastom cien potravín,“ uviedol. Tento sezónny faktor je podľa neho taký silný, že ak by ostatné položky spotrebného koša zostali nezmenené a vzrástla by iba cena potravín, celá cenová hladina by sa zvýšila takmer o 0,2 %.

Skončenie akcie Slovenských telekomunikácií zvýšilo ceny telekomunikačných služieb. Ostatné položky vzhľadom na ich váhu v spotrebiteľskom koši, aj keď vykázali vyšší rast ako napríklad ceny za jazykové kurzy, nemali podľa Ondrisku výraznejší vplyv. „Pokles cien v oblasti rekreácie a kultúry bol jediným faktorom, ktorý v septembri pôsobil proti rastu celkovej cenovej hladiny,“ uviedol Džačovský. Vzhľadom na nízku váhu v spotrebnom koši bol však ich vplyv takmer zanedbateľný.

Celkový rast cenovej hladina by sa mal v decembri podľa Ondrisku nachádzať pod úrovňou 9,5 %. „Septembrové inflačné údaje by nemali byť novou informáciou pre menovú politiku centrálnej banky,“ skonštatoval. Podľa Ondrisku je možné, že pokiaľ Národná banka Slovenska (NBS) skutočne chce podporiť slabý domáci dopyt, ako minulý týždeň avizovala, pristúpi už koncom tohto mesiaca k ďalšiemu zníženiu kľúčových úrokových sadzieb. Podľa Viliama Pätoprstého z UniBanky by septembrová inflácia napriek výkyvu nemala významnejšie vplývať na menovú politiku. „Koncoročná, ako aj priemerná inflácia, sa totiž zrejme zmestia do široko určeného pásma centrálnej banky v aktualizovanom menovom programe,“ poznamenal. Podľa aktualizovaného menového programu centrálnej banky by sa celková inflácia mala ku koncu roka pohybovať v intervale 8,4 % až 9,7 %, čomu zodpovedá priemerná inflácia v pásme 8,3 % až 8,8 %.

Ako uviedol analytik ČSOB Marek Gábriš, do konca roku by už nemala cenová hladina výrazne rásť. „Celková inflácia sa však ešte môže priblížiť k hornému intervalu odhadovaného pásma NBS, k 9,7 %,“ povedal. V decembri očakáva analytik jej pokles k úrovni 9 %.

Podľa Národnej banky Slovenska by v októbri malo cenovú hladinu ovplyvniť pokračujúce zvyšovanie cien potravín, ich tempo by však v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom malo byť miernejšie.