Hovoria o tom indexy kapitálového trhu, ktoré sú postavené jako matematický priemer cien určitého množstva akcií. Sú odrazom celkového stavu určitého trhu s ackami. Hodnota inexu NASDAQ Composite, ktorý odráža stav cien akcií společnosti vysokých technológií jako napríklad internet, sa za posledných päť rokov šesťnásbne vyrástla. Jeho rekordný bod bol 10. marca minulého roku a potom klesol o 62%.

Index Standard & Poor ´s (S&) 500 dosiahol kulminačný bod 24. marca 2000 a tak jako iné americké indexy spadol. Bolo to o 23%. História bubuliny kapitálového trhu sa opakuje. Notoricky známym príkladom je rast a pád, či lesk a bieba indexu S & P 500 v rokoch 1929 – 1930. Za päť rokov do septembra 1929 index S&P stúpol trojnásobne a do septembra 1930 klesol o 34%. Potom prišla vetové hospodárska kríza. V súčasnosti sa zatiaľ hovorí len o spomalení rastu.

Príčiny súčasného rastu a pádu sa v prevažnej miere nepodobá na špekultívne bubliny v minulosti. Funguje tu mechanizmus spätnej väzby, ktorý stimuluje príliš veľkú reakciu obyvateľstva. Keď ceny akcií rýchlo rastú, pozornosť spoločnosti je upriamená na rast kotácií, dopyt po akciách sa zvyšuje, čo vedie k ich ďalšiemu rastu. Očakávanie ďalšieho rastu núti ľudí utrácať viac peňazí na tovary a služby, stimulujúc celkový ekonomický rast, ktorý vedie k zvyšovaniu príjmov korporácií. To vedie k tomu, že ceny akcií opäť stúpajú a ešte viac sa posilňujú očakávania rastu v ekonomike a na kapitálovom trhu. Keď sa ceny akcií prestanú zvyšovať, proces sa končí. Keď sa začínajú znižovať, vytvára to obavy, zhoršujú sa očakávania, znižuje sa dopyt po akciách a podporuje to ich ďalší pád. Rastu dopytu po akciách a ich cien v rokoch 1995 až 2000 napomáhal niekoľko udalostí v poslednom desaťročí minulého tisícročia. Patrilo medzi ne rozšírenie internetu a mýtus o jeho „epochálnom“ význame pre ekonomiku a spoločenský život, politika štátov orientovaná na rozvoj trhov, rozvoj podnikateľkej mentality a pozitívny vzťah k riziku. Stredný vek dosiahli „babyboomeri“, teda ľudia z mnohodentných rodín, ktorí sa v USA narodili v časoch prosperity a prežili šťastné detstvo. Dôležitým faktorom bolo aj väčšie množstvo informácií o ekonomike a podnikaní v médiách. K nim sa pridali veľmi optimistické prognózy analytikov, zníženie inflácie a očakávanie „svetlej budúcnosti“ v novom tisícročí. Preto, aby bublina spľasla vôbec netreba žiadne zlé správy, ale stačí aby verejnosť dostávala menej dobrých správ. Kapitálové trhy vo svete príliš nervózne reagovali na nepatrné zníženie hospodárskych výsledkov společnosti v niekoľkých posledných kvartáloch. Táto reakcia je len časťou procesu postupného spľasnutia bubliny. V súčasnosti sa veľa hovorí o činnosti Federálneho rezervného systému (Fed), ktorý v USA plní funkcie centrálnej banky. Tak jako v každom inom štáte dohliada na obeh peňazí v ekonomike. Očakáva sa, že ak Fed zníži úroky, pomôže to obnoviť rast cien akcií. Keď Fed znížil úrokové miery 3. januára tohoto roku NASDAQ Composite stúpol o 14% a 21. Beruára stratil všetky výdobytky tohoto rastu. Zostáva jedna ovorená otázka. Je trh už na úplnom dne? Presnú odpoveď ešte nikto nenašiel. Pre všetky spoločnosti, z ktorých cien sa skladá index S & P je koeficient určujúci pomer medzi cenou akcie a ziskom na jednu akciu a v burzových tabuľkách je označovaný symbolom P/E, rovný 24. Jeho priemerná hodnota v rokoch 1971 – 1995 bola 14. Niektorí burziáni hovoria aj to, že hodnota tohoto koeficienta je vlastne počet rokov, za ktoré sa investorovi vrátia peniaze vložené do akcií. NASDAQ má v súčasnosti priemernú hodnotu tohoto indexu 163. To je jasným predpokladom stagnácie cien akcií na tomto trhu, alebo motívom pre ich pád. Fed bez ohľadu na nádeje investorov, ktorí vložili peniaze do fondov technologických akcií alebo priamo do nich, nemôže donútiť aby ceny týchto akcií stúpali.